Komu GDPR pomáha?
Užívatelia sa stávajú čoraz zbehlejšími v ochrane svojich údajov, a preto často zaplavujú spoločnosti otázkami týkajúcimi sa ich osobných informácií.
Vďaka GDPR sú údaje užívateľov transparentnejšie. Spoločnosti sú týmto nariadením nútené prezradiť, aké dáta zbierajú o klientoch a ako ich ďalej používajú. Môžeme sa s tým stretnúť napríklad vtedy, keď webová stránka žiada o povolenie k zhromažďovaniu našich informácií alebo v emailoch o aktualizovaných zásadách ochrany osobných údajov.
Keďže vyznať sa v spleti nariadení je veľakrát komplikované, odborníci z oblasti kybernetickej bezpečnosti sa stali veľmi žiadanými. Úradníci pre ochranu údajov a manažéri informačnej bezpečnosti sú vysoko potrební pre spoločnosti, ktoré sa snažia udržať súlad s GDPR.
Komu GDPR škodí?
Sťažnostiam sa nevyhol Facebook, Instagram, WhatsApp a dokonca ani Google. Tieto, ale aj iné spoločnosti zaoberajúce sa zberom osobných údajov, sú neustále pod drobnohľadom. Užívatelia vo svojich sťažnostiach uvádzajú, že ich spoločnosti aj naďalej nútia k súhlasu so spracovaním údajov. Ak ho spoločnosti neposkytnú, nemôžu danú aplikáciu alebo službu používať.
Zákon vyžaduje, aby používatelia dostali možnosť slobodnej voľby súhlasím – nesúhlasím. Toto však spoločnosti nemusia dodržať, pokiaľ ide o funkčnosť služby, na ktorú nie je potrebný ich súhlas. Nútenie k súhlasu s cieľom zberu údajov však v tomto prípade predstavuje problém.
GDPR ovplyvňuje aj zahraničné médiá. Napríklad noviny Chicago Tribune zablokovali európskym čitateľom prístup na svoje stránky. Spoločnosť, ktorá vlastní viacero novín, ako aj Chicago Tribune, sa rozhodla zabrániť Európanom v prístupe kvôli tomu, aby sa vyhla nesúladu s GDPR. Viaceré spoločnosti sa totiž obávajú sankcií za nedodržanie nariadenia, ktoré môžu dosahovať až 4 % celkových príjmov spoločnosti.