Priebeh kontroly – postup a užitočné rady

V podmienkach Slovenskej republiky je orgánom štátnej správy, ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len ,,Úrad“).

Úrad začne kontrolu:

  • na základe návrhu na začatie konanie, ktorý môže podať len dotknutá osoba, ktorá sa domnieva, že dochádza alebo došlo k porušeniu jej práv pri spracúvaní osobných údajov podľa zákona o ochrane osobných údajov alebo podľa nariadenie GDPR,
  • na základe podnetu, ktorý podáva osoba iná ako dotknutá osoba,
  • z vlastnej iniciatívy, ak má podozrenie, že dochádza k porušovaniu spracúvania osobných údajov alebo aj len z dôvodu zaradenia prevádzkovateľa do plánu kontrol.

Ako prebieha kontrola

Samotná kontrola začína dňom doručenia oznámenia o začatí kontroly kontrolovanému subjektu, napr. obchodnej spoločnosti, obci, škole, občianskemu združeniu a podobne. Jedná sa o dokument v písomnej forme, prostredníctvom ktorého Úrad informuje kontrolovanú osobu o predmete a účele kontroly, o mieste a termíne výkonu kontroly, ako aj o zákonných ustanoveniach, ktorých dodržiavanie bude jedným z predmetov kontroly.

Vo väčšine prípadov je termín kontroly oznámený kontrolovanému subjektu vopred. Tento postup ale Úrad neuplatní v prípade, keď by oznámenie o začatí kontroly v časovom predstihu zmarilo jej účel.

Za deň začatia kontroly sa teda považuje deň doručenia oznámenia o začatí kontroly kontrolovanej osobe. Týmto dňom v prípade „neohlásenej“ kontroly môže byť aj deň, príchodu členov kontrolného orgánu na miesto.

Každý kontrolór je pred začatím samotnej kontroly povinný preukázať sa písomným poverením vedúceho zamestnanca a ak je vedúci zamestnanec členom kontrolného orgánu, členovia kontrolného orgánu vykonávajú kontrolu na základe písomného poverenia predsedu Úradu.

Po príchode na miesto kontroly vedú členovia kontrolného orgánu rozhovor s kontrolovaným subjektom, prostredníctvom ktorého sa inšpektori snažia zistiť skutočnosti dôležité pre zistenie skutkového stavu veci a naplniť tak účel kontroly. Vyjadrenia kontrolovanej osoby sa zapisujú do zápisnice, ktorá tvorí podklad pre výstup z kontrolnej činnosti. V závere kontroly sa vyžaduje, aby kontrolovaný subjekt príslušnú zápisnicu podpísal.

V priebehu kontroly si inšpektori s najväčšou pravdepodobnosťou vyžiadajú fotokópiu relevantných dokumentov. Môže sa jednať o bezpečnostnú dokumentáciu, zmluvy o spracúvaní osobných údajov medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom, dokumenty, ktoré musí mať podpísané každý zamestnanec – mlčanlivosť, oboznámenie dotknutej osoby, súhlas so spracúvaním osobných údajov na prípady, v rámci ktorých sa osobné údaje zamestnancov môžu spracúvať iba na tomto právnom základe, poverenie dotknutej osoby, ak vykonáva v mene prevádzkovateľa spracovateľské operácie a iné.

Nakoľko v súlade s nariadením GDPR je prevádzkovateľ povinný prijať primerané bezpečnostné opatrenia, treba rátať s tým, že členovia kontrolného orgánu sa zamerajú nielen na teoretické vymedzenie bezpečnostných opatrení, ale aj na ich implementáciu v praxi. To znamená, či si napríklad prevádzkovateľ vedie archív, kde sa nachádza a ako je zabezpečená serverovňa, prípadne ako sú zabezpečené kancelárie pred neoprávneným vstupom osôb, ktoré nie sú oprávnené vstupov a do týchto priestorov, ale aj to, aké opatrenia prevádzkovateľ prijal vzhľadom na zníženie rizika, ktoré nevie ovplyvniť – napríklad v dôsledku prírodných vplyvov.

Subjekty, na ktoré sa v zmysle nariadenia GDPR vzťahuje povinnosť určiť zodpovednú osobu, musia zabezpečiť jej prítomnosť počas priebehu kontroly.

Po ukončení kontroly na mieste sa spíše výstup z jej priebehu. Tento výstup môže mať dve alternatívy:

  1. záznam – kontrolný orgán ho vypracuje v prípade, ak v rámci kontroly nezistil porušenia zákona o ochrane osobných údajov alebo nariadenia GDPR. Jeho podpísaním sa kontrola oficiálne skončila bez vyvodzovania sankcií vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu,
  2. protokol – kontrolný orgán ho vypracuje, ak v priebehu kontroly zistil nedostatky pri spracúvaní osobných údajov.

Výstup z kontroly Úrad doručí kontrolovanému subjektu. Ak bol výsledkom kontroly protokol, kontrolovaná osoba má v lehote 21 dní odo dňa jeho doručenia právo vzniesť k vyjadreniam uvedeným v protokole námietky. Kontrolný orgán písomne informuje kontrolovanú osobu o výsledku preskúmania námietok v lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia námietok.

Kontrola je ukončená

  • podpísaním zápisnice o prerokovaní protokolu,
  • odmietnutím podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu,
  • nedostavením sa na prerokovanie protokolu na písomnú výzvu kontrolného orgánu,
  • doručením záznamu o kontrole.

Ak je výsledkom kontrolnej činnosti zistenie porušenia pri spracúvaní osobných údajov, môže Úrad uložiť pokutu až do výšky do 20 000 000 eur, alebo ak ide o podnik, až do výšky 4 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia.

Pár rád na záver

  1. Ak Vám bude doručené oznámenie o začatí kontroly, vždy kontaktujte svoju zodpovednú osobu, ktorá Vás usmerní ako ďalej postupovať. Zároveň Vám pomôže vykonať predbežný audit, aby sa odstránili prípadne nedostatky, ktoré by mohol Úrad považovať za priťažujúce okolnosti.
  2. Pri faktickom začatí kontroly, to znamená, keď inšpektori začnú kontrolu na mieste, trvajte na legitimovaní sa členov kontrolného orgánu a následne si predmetné poverenia starostlivo prezrite. Predíde tak falošnej kontrole, ktorá by mala charakter bezpečnostného incidentu. Vzor poverenia nájdete na https://dataprotection.gov.sk/uoou/sites/default/files/vzor_poverenia.pdf
  3. Členovia kontrolného orgánu určite ocenia, ak si vopred pripravíte fotokópie dokumentov, ktoré budú predmetom kontroly.
  4. Pri požiadavke odovzdania fotokópií požadovaných dokumentov trvanie na podpísaní odovzdávajúceho protokolu.
  5. V závere kontroly na mieste sa vyžaduje, aby kontrolovaný subjekt podpísal vyhotovenú zápisnicu. Preto je podstatné, aby ste si zápisnicu pred podpisom riadne prečítali.
  6. Je vo Vašom najlepšom záujme, aby ste kontrolnému orgánu poskytli riadne a včas požadovanú súčinnosť. Komunikujte s Úradom, pretože v prípade rozhodovania o výške uloženej pokuty, môže byť skutočnosť včasnej spolupráce zohľadnená ako poľahčujúcou alebo priťažujúca okolnosť.

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.