GDPR a vizitky, maily či telefonáty
Nariadenie GDPR zamotalo hlavu aj marketérom a obchodníkom v B2B segmente. Chcete vedieť ako je to s obvolávaním potenciálnych zákazníkov bez predchádzajúceho kontaktu (cold calling), ako nakladať s vizitkami z veľtrhu alebo či je možné predstaviť svoje služby a požiadať o schôdzku emailom? Tak čítajte ďalej. Úrad na ochranu osobných údajov našťastie nedávno neoficiálne načrtol, ako v B2B komunikácii postupovať, aby ste sa vyhli postihu.
Potrebujem súhlas na kontaktovanie zákazníkov B2B?
Rovnako ako pri každom type marketingovej komunikácie nie je vždy potrebný súhlas, pretože nie je jediným právnym základom na spracovanie. Je na vás, aby ste určili najlepší právny základ pre každú spracovateľskú činnosť a dokumentovali, prečo presne bola zvolená. Súhlas môže byť najlepším základom pre vaše iniciatívy v oblasti elektronického marketingu, pretože budete musieť zabezpečiť, aby boli v súlade s nariadeniami o súkromí a elektronických komunikáciách.
Ďalším právnym základom je legitímny záujem. Tento konkrétny základ môže byť použitý v situáciách, v ktorých môžete dokázať, že používate údaje jednotlivca spôsobom, ktorý môže rozumne očakávať. Legitímny záujem je najpružnejší základ pre spracovanie, ale nemôžete očakávať, že bude najvhodnejší. Môže sa použiť v situáciách, keď sa snažíte informovať existujúcich klientov, zákazníkov o službách, produktoch, ktoré ste poskytli, o ktorých môžete rozumne predpokladať, že by boli pre nich relevantné.
Oslovenie emailom
Chcete nadviazať spoluprácu s inou firmou a osloviť priamo konkrétnu osobu, ktorej email ste našli na webe alebo v inej verejne dostupnej databáze? Mali by ste sa držať týchto dvoch pravidiel:
- Buďte osobný. V žiadnom prípade takto neposielajte hromadný email. Z vašej komunikácie musí byť jasné, že je daný email určený práve tejto konkrétnej osobe alebo firme a že takto neoslovujete zároveň päťdesiat ďalších spoločností s rovnakým zameraním. A pozor, potenciálneho zákazníka občas možno oklamete automatizovanou personalizáciou pomocou chytrých emailingových programov, úrad ale podobné triky tolerovať nebude.
- Nespamujte a neukladajte do databázy bez súhlasu. Predstavte seba, svoju spoločnosť, svoje služby, ponúknite stretnutie a pod., skrátka, predajte sa, ako najlepšie viete. Pokojne spomeňte aj možnosť pravidelného zasielania užitočných informácií. Newslettery svojvoľne neposielajte ani na všeobecné emailové adresy, ktoré máte z verejných zdrojov. To už je podľa úradu „cez čiaru“ a nemusí nevyhnutne ísť o osobný údaj, a teda o GDPR.
Čo s vizitkami?
Nebojte, neodzvonilo im. Pozor ale na to, čo s nimi robíte, či už ste ich dostali na osobnej schôdzke alebo napríklad na veľtrhu. Evidovať tieto kontakty vo vašom CRM je váš oprávnený záujem, ale začať im zahlcovať emailovú schránku vašimi newslettrami je nevhodné. Zmyslom vizitiek je dať si na seba kontakt, aby ste vedeli, kam napísať a zavolať. Zachovajte si osobný prístup, napíšte napríklad email, aké milé bolo vaše stretnutie a spýtajte sa, či túžia po pravidelných užitočných informáciách z vášho odboru. Nezabudnite ich odkázať na kompletné znenie súhlasu. A súhlas potom evidujte pre prípadnú kontrolu.
Cold calling
Volanie na tzv. studené kontakty je asi najcitlivejšia záležitosť. Práve na nevyžiadané telefonáty chodí najviac sťažností. Jasnejšie by v tejto oblasti malo urobiť plánované nariadenia ePrivacy, ktoré je ale zatiaľ v nedohľadne. Než začne platiť, odporúčame riadiť sa podobnými pravidlami, ako v prípade zasielania emailov. Nemusíte sa báť zdvihnúť slúchadlo, zavolať do niekoľkých starostlivo vytipovaných firiem a predstaviť sa. Určite sa ale vyhnite kobercovým náletom s využitím call centier a rozsiahlych databáz.
Stručne povedané segmentujte, personalizujte, nespamujte a používajte sedliacky rozum. Väčšinou platí, že ak budete komunikovať tak, aby vám to fungovalo z marketingovo-obchodného hľadiska, bude vám to pravdepodobne fungovať aj z toho právneho.
