• Riešenia prispôsobené pre váš segment

      Vyberte typ organizácie alebo podnikania a pozrite si riešenia šité na mieru.

  • Referencie
  • EN

5 najčastejších chýb pri príprave na NIS2

Autor: admin

Od októbra 2024 začne v celej Európskej únii platiť smernica NIS 2, ktorá zavádza prísnejšie požiadavky na kybernetickú bezpečnosť v kľúčových sektoroch. Slovenské organizácie, ktoré spadajú pod túto reguláciu, stoja pred náročnou úlohou pripraviť sa na splnenie nových štandardov s deadlinom pravdepodobne už 1. januára 2025. Avšak proces prípravy so sebou často prináša chyby, ktoré môžu oslabiť ich odolnosť voči kybernetickým hrozbám a vystaviť ich riziku sankcií za nedodržanie nariadení NIS 2. Tu je päť najčastejších chýb, ktorým sa treba vyhnúť.

 

1. Podcenenie významu pravidelných auditov

Jedným zo základných opatrení smernice NIS 2 je pravidelné hodnotenie bezpečnosti systémov. Niektoré organizácie si myslia, že jednorazový audit postačí, avšak kybernetické hrozby sa vyvíjajú rýchlo. Pravidelné audity umožňujú priebežne identifikovať slabé miesta a reagovať na nové riziká. Podcenenie tejto povinnosti vedie k tomu, že organizácia zostáva zraniteľná voči aktuálnym hrozbám.

2. Neexistujúce alebo neaktuálne plány obnovy po incidente

Smernica NIS 2 kladie veľký dôraz na pripravenosť organizácie reagovať na kybernetický útok a obnoviť prevádzku čo najrýchlejšie. Mnohé firmy však zanedbávajú aktualizáciu plánov obnovy, čo môže viesť k vážnym problémom pri reálnom útoku. Pravidelné testovanie a aktualizácia týchto plánov sú kľúčové na to, aby sa organizácia dokázala efektívne spamätať aj po závažnom incidente.

3. Nedostatočná ochrana prístupov a dát

Používanie základných bezpečnostných prvkov, ako je dvojfaktorová autentifikácia a šifrovanie údajov, je nevyhnutné. Častou chybou býva podcenenie týchto opatrení, čo môže viesť k únikom citlivých údajov. NIS 2 zaväzuje organizácie, aby implementovali silné opatrenia na ochranu prístupu k dátam, a každé zanedbanie týchto opatrení môže mať vážne následky vrátane vysokých sankcií.

4. Ignorovanie pravidelného školenia zamestnancov

Jedným z dôležitých pilierov kybernetickej bezpečnosti je pravidelné školenie zamestnancov. NIS 2 vyžaduje, aby organizácie zabezpečili školenia zamerané na zvyšovanie povedomia o rizikách a správnych praktikách v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Bohužiaľ, niektoré organizácie považujú tieto školenia za nepodstatné, čím riskujú, že ich zamestnanci nebudú dostatočne pripravení na detekciu hrozieb a správne reakcie na incidenty.

5. Nevyužitie kybernetického špecialistu

Príprava na NIS 2 je komplexná, a práve preto je nevyhnutné mať po ruke odborníka na kybernetickú bezpečnosť. Jednou z najväčších chýb je podcenenie potreby kybernetického špecialistu, ktorý môže organizácii pomôcť efektívne naplánovať a implementovať všetky požiadavky NIS 2. Takýto odborník dokáže posúdiť riziká, navrhnúť optimálne riešenia a pomôcť pri zostavovaní efektívnych plánov na prevenciu a reakciu. 

 

 

Príprava na NIS 2 si vyžaduje dôkladný a zodpovedný prístup. Vyhnutím sa týmto piatim častým chybám môžete zabezpečiť, že vaša organizácia bude lepšie pripravená čeliť kybernetickým hrozbám a splniť požiadavky smernice. Implementácia týchto opatrení nie je len o splnení povinnosti, ale aj o vašej dlhodobej ochrane a bezpečnosti.

 

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Prečo je anonymita pri whistleblowingu taká dôležitá?

    Prečo je anonymita pri whistleblowingu taká dôležitá? Anonymita hraje kľúčovú rolu pri whistleblowingu, pretože poskytuje ochranu identite oznamovateľa, čím ho chráni pred možnými odvetnými opatreniami zo strany zamestnávateľa alebo iných zainteresovaných strán. Práve strach zo straty zamestnania, spoločenského statu alebo iných právnych následkov môže jednotlivcov odradiť od oznámenia nezákonnej alebo neetickej činnosti, ktorú pozorujú. Anonymita […]

    Zobraziť celú odpoveď

    Kto môže nahlásiť protispoločenskú činnosť mimo organizácie?

    Kto môže nahlásiť protispoločenskú činnosť mimo organizácie? Každý má právo podniknúť kroky na ochranu svojej komunity, integrity a spravodlivosti. Nahlásenie protispoločenskej činnosti je kľúčovým nástrojom, ak chcete pomôcť udržiavať zdravé a bezpečné prostredie. Jednotlivci, ktorí sa stretnú s ilegálnymi aktivitami alebo neetickým konaním mimo organizácie, môžu tieto skutočnosti nahlásiť prostredníctvom rôznych formálnych a neformálnych kanálov. […]

    Zobraziť celú odpoveď

    Ako môže whistleblower chrániť svoju identitu?

    Whistleblowing alebo „oznámkovanie“ sa často považuje za akt občianskej odvahy, pri ktorom jednotlivci odhaľujú neetické alebo nezákonné praktiky vo vnútri organizácie. Avšak, obavy o vlastnú bezpečnosť, stratu zamestnania či iné negatívne následky môžu byť pre whistleblowera prekážkou v jeho rozhodnutí urobiť správne. Mnohí sa preto pýtajú, ako je možné chrániť svoju identitu a predísť negatívnym […]

    Zobraziť celú odpoveď

    Kto rozhoduje o prijatí ochranných opatrení pre whistleblowera?

    O ochranných opatreniach pre whistleblowerov rozhoduje spravidla príslušný orgán alebo inštitúcia, ktorá má na starosti prijímanie a preverovanie podaní whistleblowerov. V závislosti od právneho rámca a jurisdikcie môže byť touto inštitúciou napríklad Úrad na ochranu whistleblowerov, interná etická komisia zamestnávateľa alebo iná relevantná štátna či súkromná organizácia. Hlavnou úlohou týchto orgánov je zabezpečiť, aby boli […]

    Zobraziť celú odpoveď

    Ochrana oznamovateľov a povinnosti zamestnávateľa

    Kedy sa zamestnávateľ vystavuje sankciám za porušenie ochrany oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitou oblasťou pracovného práva, ktorá má zabezpečiť bezpečné prostredie pre zamestnancov, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nekalé praktiky alebo porušenie právnych predpisov vo firme. Poskytuje im právnu ochranu pred odvetou zo strany zamestnávateľa alebo iných zamestnancov. Avšak, ak zamestnávateľ nedodržiava pravidlá ochrany oznamovateľov, vystavuje sa riziku rôznych sankcií. Medzi tieto sankcie môžu patriť […]

    Zobraziť celú odpoveď

    Základné informácie o ochrane oznamovateľov

    Ako môže whistleblower chrániť svoju identitu?

    Whistleblowing alebo „oznámkovanie“ sa často považuje za akt občianskej odvahy, pri ktorom jednotlivci odhaľujú neetické alebo nezákonné praktiky vo vnútri organizácie. Avšak, obavy o vlastnú bezpečnosť, stratu zamestnania či iné negatívne následky môžu byť pre whistleblowera prekážkou v jeho rozhodnutí urobiť správne. Mnohí sa preto pýtajú, ako je možné chrániť svoju identitu a predísť negatívnym […]

    Zobraziť celú odpoveď

    Kto rozhoduje o prijatí ochranných opatrení pre whistleblowera?

    O ochranných opatreniach pre whistleblowerov rozhoduje spravidla príslušný orgán alebo inštitúcia, ktorá má na starosti prijímanie a preverovanie podaní whistleblowerov. V závislosti od právneho rámca a jurisdikcie môže byť touto inštitúciou napríklad Úrad na ochranu whistleblowerov, interná etická komisia zamestnávateľa alebo iná relevantná štátna či súkromná organizácia. Hlavnou úlohou týchto orgánov je zabezpečiť, aby boli […]

    Zobraziť celú odpoveď