Cyberstalking, alebo online prenasledovanie, je vážna forma kyberšikany, pri ktorej agresor opakovane a systematicky kontaktuje obeť prostredníctvom internetu. Môže ísť o nevyžiadané správy, telefonáty, komentáre na sociálnych sieťach, šírenie klamstiev, zdieľanie osobných údajov či vytváranie falošných profilov. Obeť sa často cíti pod neustálym tlakom, v strachu a bezmocnosti, čo môže viesť k úzkosti, depresii alebo izolácii.

Táto forma šikanovania je nebezpečná aj preto, že útočník môže zostať anonymný a prenasledovanie môže prebiehať nepretržite. Obeť by si mala uchovať dôkazy, zablokovať agresora, nahlásiť ho a v prípade potreby kontaktovať políciu. Prevencia, osveta a podpora okolia sú kľúčové pre ochranu pred cyberstalkingom.

Viac sa dočítate v článku Prečo je kyberšikana formou online prenasledovania tak nebezpečná?.

Kybergrooming je nebezpečná forma kyberšikany, pri ktorej je agresorom dospelá osoba. Cieľom groomera je nadviazať s dieťaťom alebo mladistvým dôverný vzťah, ktorý neskôr zneužije. Na začiatku sa agresor správa ako priateľ, lichotí, ponúka podporu, darčeky či tajomstvá, čím si vytvára emocionálnu väzbu a závislosť. Tento proces môže trvať týždne aj roky.

Groomeri často vyhľadávajú deti, ktoré sú zraniteľné – osamelé, s problémami doma alebo túžiace po pozornosti. Grooming sa najčastejšie deje online, cez sociálne siete, hry či chatovacie aplikácie. Prevenciou je najmä vzdelávanie detí o online bezpečnosti a budovanie dôvery, aby sa nebáli nepríjemné situácie nahlásiť rodičom či učiteľom.

Flaming je forma kyberšikany, ktorá spočíva v posielaní urážok, nadávok a vulgarizmov prostredníctvom správ, komentárov alebo príspevkov, najčastejšie na sociálnych sieťach. Cieľom agresora je zastrašiť, zosmiešniť alebo vyprovokovať obeť, pričom takéto správanie môže mať vážne dopady na psychické zdravie detí a dospievajúcich.

Flaming sa môže odohrávať v súkromných správach, ale aj verejne, čím sa zvyšuje pocit poníženia. Ide o formu elektronickej komunikácie, ktorá môže spadať pod trestný čin šikanovania podľa § 360b Trestného zákona. Ak ste svedkom flamingu, je dôležité zasiahnuť – informovať zodpovedných dospelých a obeti ponúknuť podporu.

Kyberšikana je v mnohých ohľadoch nebezpečnejšia ako tradičná šikana. Hoci ju niektorí dospelí zľahčujú ako „modernú verziu“ toho, čo zažili oni, kyberšikana má špecifiká, ktoré z nej robia vážnejší problém. Útočníci často vystupujú anonymne, čo sťažuje ich odhalenie.

Obsah sa na internete šíri rýchlo, má obrovský dosah a často ho už nemožno vymazať. Obeť nemá kam uniknúť – agresor ju môže zasiahnuť kedykoľvek a kdekoľvek, pokiaľ používa digitálne technológie. Navyše, kyberšikana býva často prehliadaná alebo podceňovaná.

Viac sa dočítate v článku Prečo je kyberšikana nebezpečnejšia ako šikana?.

Rozprávať sa so žiakmi o (kyber)šikane je dôležité najmä na začiatku školského roka, keď sa deti vracajú do kolektívu a riziko výskytu kyberšikany stúpa. Začnite tým, že jasne vysvetlíte, čo kyberšikana je, aké má formy a prečo je nebezpečná. Pomôžte žiakom rozpoznať nevhodné správanie v online priestore.

Vytvorte bezpečné a otvorené prostredie, kde sa budú cítiť prijatí, vypočutí a kde sa nebudú báť pýtať alebo hovoriť o svojich skúsenostiach. Učte ich aj praktické kroky, ako reagovať – ako si chrániť súkromie, kde hľadať pomoc a prečo je dôležité neostať ticho. Takto posilníte dôveru a prevenciu v triednom kolektíve.

Medzi účinné opatrenia, ktoré môžu školy prijať v boji proti kyberšikane, patrí cielené vzdelávanie žiakov, cielené vzdelávanie učiteľov a školského personálu, zavedenie jasnej politiky školy proti šikane a kyberšikane, technické opatrenia a monitorovanie online aktivít, vytvorenie podpornej klímy pre obete a aktívne zapojenie rodičov.

Tieto kroky prispievajú k vytvoreniu bezpečného a podporného školského prostredia. Prevencia, rýchla intervencia a spolupráca všetkých zainteresovaných strán sú kľúčové pri ochrane žiakov pred negatívnymi dôsledkami kyberšikany a zlepšovaní celkovej atmosféry v školách.

Viac sa dočítate v článku 6 účinných opatrení škôl proti kyberšikane.

Aktuálne trendy v oblasti kyberšikany odrážajú rýchly vývoj digitálneho sveta. V popredí stojí nárast zneužívania umelej inteligencie a deepfake technológií, ktoré umožňujú vytvárať manipulatívny obsah, ako sú falošné videá či hlasové nahrávky. Nové platformy, ako TikTok, prinášajú ďalšie riziká – výzvy a virálne trendy môžu tlačiť mladých ľudí k nevhodnému správaniu alebo ich vystavovať posmechu. Tretím významným trendom sú virtuálne herné svety, kde anonymita podporuje šikanovanie medzi hráčmi.

Kyberšikana sa tak neustále prispôsobuje novým technológiám. Z tohto dôvodu je dôležité sledovať aktuálny vývoj, vzdelávať sa a budovať bezpečné online prostredie, aby sme vedeli včas reagovať a pomôcť tým, ktorí sú ohrození.

Kyberšikana môže mať viacero podôb. Medzi najčastejšie formy patria: vytesňovanie z rovesníckych online skupín, zverejňovanie osobných údajov, vydávanie sa za obeť (krádež identity), kybergrooming a online prenasledovanie. Každá z týchto foriem môže mať negatívny vplyv na psychické zdravie obete a preto je dôležité venovať pozornosť ich včasnému odhaleniu.

Prevencia, vzdelávanie a otvorená komunikácia sú kľúčové nástroje na boj proti kyberšikane a vytvorenie bezpečného online prostredia pre deti aj dospelých. Spolupráca školy, rodiny a širšej spoločnosti zohráva dôležitú úlohu pri ochrane jednotlivcov pred negatívnymi dôsledkami tejto modernej formy šikany.

Rozpoznať obeť kyberšikany môže byť náročné, pretože nie všetky prejavy sú okamžite zjavné. Medzi najčastejšie varovné signály patria zmeny v správaní pri používaní mobilného telefónu alebo počítača, ako je nadmerné skrývanie obrazovky, zmena času stráveného online (prudký nárast alebo úbytok) alebo celkové vyhýbanie sa používaniu technológií.

Náznaky však nemusia súvisieť iba s online priestorom. Je preto potrebné všímať si aj zmeny v sociálnom správaní, napríklad odmietanie stretnutí s kamarátmi alebo zhoršenie školských výsledkov, či nárast záškoláctva. Okrem toho sa u obete kyberšikany môžu prejavovať psychické ťažkosti ako úzkosť, depresia alebo náhle výkyvy nálad, ako aj fyzické prejavy stresu, napríklad žalúdočné problémy alebo problémy so spánkom.

Kyberšikana môže mať dlhodobé a vážne následky na obete, ktoré sa často prejavujú zníženým sebavedomím, úzkosťou, či dokonca depresiou. Deti a mladí ľudia môžu tiež pociťovať strach z používania technológií a zo socializácie, čo môže viesť k ich izolácii a zhoršeniu vzťahov s rovesníkmi aj rodinou.

Tieto negatívne účinky môžu mať vplyv aj na ich akademický výkon a schopnosť vyrovnať sa s každodennými výzvami. Okrem psychických problémov môže kyberšikana viesť k fyzickým problémom, ako sú bolesti hlavy, poruchy spánku, či problémy s trávením, ktoré vznikajú ako reakcia na stres. Tieto následky môžu pretrvávať, aj keď šikana už skončila, a často vyžadujú odbornú pomoc.

Kyberšikana sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi v online prostredí, kde získava špecifické formy. Jednou z nich je vytesňovanie obete z online skupín, napríklad chatov, čo spôsobuje jej sociálnu izoláciu. Ďalšou formou je vydávanie sa za obeť, teda krádež identity, ktorá zahŕňa vytváranie falošných profilov obete s cieľom poškodiť jej povesť alebo vzbudiť nežiaduce reakcie.

Zverejňovanie osobných údajov, najmä súkromných fotografií a videí, je bežná prax, ktorá vedie k ponižovaniu obete. Kybergrooming, teda manipulácia detí alebo mladistvých cez internet s cieľom získať ich dôveru na neskoršie zneužitie, je ďalší závažný typ kyberšikany. Online prenasledovanie je pokračovaním šikany prostredníctvom neustálych, vytrvalých a často hrozivých správ alebo komentárov. Kyberšikana môže mať vážne psychické a emocionálne dôsledky, preto je dôležité včas rozpoznať jej prejavy a podniknúť kroky na ochranu obete.

Kyberšikanovanie je forma šikanovania, ktorá sa odohráva prostredníctvom elektronickej komunikácie, ako sú sociálne siete, e-maily, textové správy, chaty alebo iné online platformy. Podobne ako pri klasickej šikane, dochádza k urážaniu, ohováraniu, vydieraniu, či obťažovaniu obete. Kyberšikanovanie má závažné následky, ako sú psychické problémy, strata sebaúcty, úzkosť a v niektorých prípadoch aj fyzické následky.

Táto forma šikanovania je častá medzi mladými ľuďmi, najmä na sociálnych sieťach, ktoré sú populárne medzi deťmi a tínedžermi. Útočníci môžu anonymne zneužívať internet na to, aby šírili lži, fotografie, alebo iné osobné informácie, čo môže poškodiť povesť a psychické zdravie obete. Prevencia zahŕňa výchovu, podporu obetí a využívanie nástrojov na ochranu pred online násilím.