FAQ: Aké účinné opatrenia môžu školy robiť proti kyberšikane?

Cyberstalking, alebo online prenasledovanie, je vážna forma kyberšikany, pri ktorej agresor opakovane a systematicky kontaktuje obeť prostredníctvom internetu. Môže ísť o nevyžiadané správy, telefonáty, komentáre na sociálnych sieťach, šírenie klamstiev, zdieľanie osobných údajov či vytváranie falošných profilov. Obeť sa často cíti pod neustálym tlakom, v strachu a bezmocnosti, čo môže viesť k úzkosti, depresii alebo izolácii.

Táto forma šikanovania je nebezpečná aj preto, že útočník môže zostať anonymný a prenasledovanie môže prebiehať nepretržite. Obeť by si mala uchovať dôkazy, zablokovať agresora, nahlásiť ho a v prípade potreby kontaktovať políciu. Prevencia, osveta a podpora okolia sú kľúčové pre ochranu pred cyberstalkingom.

Viac sa dočítate v článku Prečo je kyberšikana formou online prenasledovania tak nebezpečná?.

Kybergrooming je nebezpečná forma kyberšikany, pri ktorej je agresorom dospelá osoba. Cieľom groomera je nadviazať s dieťaťom alebo mladistvým dôverný vzťah, ktorý neskôr zneužije. Na začiatku sa agresor správa ako priateľ, lichotí, ponúka podporu, darčeky či tajomstvá, čím si vytvára emocionálnu väzbu a závislosť. Tento proces môže trvať týždne aj roky.

Groomeri často vyhľadávajú deti, ktoré sú zraniteľné – osamelé, s problémami doma alebo túžiace po pozornosti. Grooming sa najčastejšie deje online, cez sociálne siete, hry či chatovacie aplikácie. Prevenciou je najmä vzdelávanie detí o online bezpečnosti a budovanie dôvery, aby sa nebáli nepríjemné situácie nahlásiť rodičom či učiteľom.

Flaming je forma kyberšikany, ktorá spočíva v posielaní urážok, nadávok a vulgarizmov prostredníctvom správ, komentárov alebo príspevkov, najčastejšie na sociálnych sieťach. Cieľom agresora je zastrašiť, zosmiešniť alebo vyprovokovať obeť, pričom takéto správanie môže mať vážne dopady na psychické zdravie detí a dospievajúcich.

Flaming sa môže odohrávať v súkromných správach, ale aj verejne, čím sa zvyšuje pocit poníženia. Ide o formu elektronickej komunikácie, ktorá môže spadať pod trestný čin šikanovania podľa § 360b Trestného zákona. Ak ste svedkom flamingu, je dôležité zasiahnuť – informovať zodpovedných dospelých a obeti ponúknuť podporu.

Kyberšikana je v mnohých ohľadoch nebezpečnejšia ako tradičná šikana. Hoci ju niektorí dospelí zľahčujú ako „modernú verziu“ toho, čo zažili oni, kyberšikana má špecifiká, ktoré z nej robia vážnejší problém. Útočníci často vystupujú anonymne, čo sťažuje ich odhalenie.

Obsah sa na internete šíri rýchlo, má obrovský dosah a často ho už nemožno vymazať. Obeť nemá kam uniknúť – agresor ju môže zasiahnuť kedykoľvek a kdekoľvek, pokiaľ používa digitálne technológie. Navyše, kyberšikana býva často prehliadaná alebo podceňovaná.

Viac sa dočítate v článku Prečo je kyberšikana nebezpečnejšia ako šikana?.

Rozprávať sa so žiakmi o (kyber)šikane je dôležité najmä na začiatku školského roka, keď sa deti vracajú do kolektívu a riziko výskytu kyberšikany stúpa. Začnite tým, že jasne vysvetlíte, čo kyberšikana je, aké má formy a prečo je nebezpečná. Pomôžte žiakom rozpoznať nevhodné správanie v online priestore.

Vytvorte bezpečné a otvorené prostredie, kde sa budú cítiť prijatí, vypočutí a kde sa nebudú báť pýtať alebo hovoriť o svojich skúsenostiach. Učte ich aj praktické kroky, ako reagovať – ako si chrániť súkromie, kde hľadať pomoc a prečo je dôležité neostať ticho. Takto posilníte dôveru a prevenciu v triednom kolektíve.