• Riešenia prispôsobené pre váš segment

      Vyberte typ organizácie alebo podnikania a pozrite si riešenia šité na mieru.

  • Referencie
  • EN

FAQ: Kedy sa fotografia stáva osobným údajom?

Fotografia sa stáva osobným údajom vtedy, keď zachytáva identifikovateľnú fyzickú osobu – teda osobu, ktorú možno priamo alebo nepriamo identifikovať. Ak je na fotografii tvár, charakteristické znaky alebo iné rozpoznateľné atribúty, ide o osobný údaj podliehajúci ochrane podľa zákona o ochrane osobných údajov a podľa nariadenia GDPR.

V praxi to znamená, že ak fotografiu zverejňujete, spracúvate alebo inak používate a je na nej možné rozpoznať konkrétnu osobu, musíte rešpektovať jej práva a povinnosti stanovené zákonom. Tento článok v podobe otázok a odpovedí objasňuje, kedy sa fotografia považuje za osobný údaj, aké podmienky musí spĺňať jej spracovanie, aké výnimky existujú, a tiež čo to znamená pre fotografov, firmy, organizácie aj bežných jednotlivcov z právneho a praktického pohľadu.

Čo je osobný údaj a ako sa fotografii dotýka ochrana údajov?

Osobné údaje predstavujú informácie, ktoré umožňujú priamo alebo nepriamo identifikovať konkrétnu osobu. Z tejto definície vyplýva, že fotografia, ak zobrazuje rozpoznateľnú osobu, v istých prípadoch vstupuje do kategórie osobných údajov.

Identifikovateľnosť osoby na fotografii

Nie vždy musí byť osoba na fotografii pomenovaná. Stačí, že:

  • je na fotografii zreteľná tvár, podľa ktorej je možné osobu rozpoznať,
  • sú prítomné špecifické znaky ako tetovania, účes, oblečenie alebo prostredie, ktoré umožňujú identifikáciu,
  • je fotografia súčasťou iných údajov, ktoré vedú k identifikácii (napr. meno v popise, čas a miesto).

Rozdiel medzi anonymnou a osobne identifikovateľnou fotografiou

Pokiaľ fotografia nezachytáva identifikovateľnú osobu – napr. je rozmazaná, nasnímaná zozadu alebo zachytáva iba časť tela bez rizika identifikácie – nejde o osobný údaj v zmysle zákona.

Kedy je potrebný súhlas so spracovaním fotografie?

Keď fotografiu plánujete použiť na určitý účel (napríklad marketing, zverejnenie na webe alebo v médiách), v mnohých prípadoch je potrebné získať informovaný dobrovoľný súhlas dotknutej osoby.

Ako má vyzerať platný súhlas?

Súhlas musí byť:

  • dobrovoľný – osoba ho poskytne slobodne, bez nátlaku,
  • informovaný – osoba pozná účel použitia fotografie,
  • konkrétny – súhlas sa viaže na jasne stanovený účel,
  • odvolateľný – osoba ho môže kedykoľvek stiahnuť.

Formy získania súhlasu

  • písomná forma (najistejšia pre právnu ochranu),
  • elektronický formulár alebo checkbox,
  • ústny súhlas – používaný menej často a ťažko preukázateľný.

Výnimky: Kedy súhlas nepotrebujete?

GDPR a slovenský zákon o ochrane osobných údajov poznajú niekoľko situácií, kedy sa súhlas nevyžaduje:

Spracovanie na základe oprávneného záujmu

Príkladom je:

  • zverejnenie fotografie zamestnanca na intranete na účely kontaktu,
  • fotografie z verejného podujatia, ak záujem na dokumentácií preváži nad právom na súkromie (napr. kultúrne akcie).

Vždy by malo dôjsť k vyváženému posúdeniu záujmov – tzv. test proporcionality.

Fotografie na účely žurnalistiky a umeleckej tvorby

Ak fotografie slúžia na:

  • novinársku činnosť,
  • vedeckú alebo historickú prácu,
  • umeleckú činnosť,

sú chránené výnimkami, hoci treba zachovať primeranosť a zohľadniť práva jednotlivcov.

Aké povinnosti má fotograf pri spracovaní osobných údajov?

Fotografi, najmä profesionáli a firmy, sa stávajú prevádzkovateľmi osobných údajov. Z toho im vyplýva množstvo zákonných povinností podľa GDPR.

Vybrané kľúčové povinnosti:

  • dodržiavanie zásad spracovania údajov (účel, minimalizácia, bezpečnosť atď.),
  • vedenie záznamov o spracovaní,
  • zabezpečenie údajov pred zneužitím alebo nelegitímnym prístupom,
  • zabezpečenie mechanizmu pre odvolanie súhlasu,
  • informovanie dotknutých osôb o ich právach.

Práva dotknutých osôb v súvislosti s fotografiou

Osoby, ktoré sú objektom fotografie ako osobného údaja, majú podľa GDPR široké práva:

Dôležité práva:

  • Právo na prístup – vyžiadanie si informácií o tom, ako sú ich fotografie spracovávané.
  • Právo na opravu – ak sú údaje nepresné.
  • Právo na výmaz (tzv. právo byť zabudnutý) – žiadosť o odstránenie fotografií z webu alebo databázy.
  • Právo na obmedzenie spracovania – napríklad dočasné „zmrazenie“ používania fotografie.

Kde sú najčastejšie porušované pravidlá ochrany osobných fotografií?

Niektoré situácie sú častým zdrojom problémov a sankcií:

Bežné príklady porušenia:

  • zverejňovanie fotiek detí v školských spravodajoch bez súhlasu rodičov,
  • zverejnenie zamestnaneckých fotografií na webe bez ich vedomia,
  • použitie fotografii klientov v marketingových materiáloch bez súhlasu,
  • nezmazanie fotografie po tom, čo osoba odvolala súhlas.

Ako prevencia pomáha vytvoriť interné procesy na získavanie súhlasu, edukáciu zamestnancov a audit publikačných systémov.

Aké postihy hrozia pri neoprávnenom spracovaní fotografií?

Porušenie pravidiel ochrany osobných údajov môže mať za následok:

  • varovania a odporúčania od Úradu na ochranu osobných údajov,
  • finančné sankcie (v niektorých prípadoch až do výšky 20 miliónov eur),
  • náhrada škody poškodeným osobám,
  • poškodenie reputácie firmy alebo jednotlivca.

Na Slovensku sú už známe prípady pokút za nezákonné fotografovanie alebo zverejňovanie fotografií bez súhlasu. Pre fotografov a organizácie je preto dôležité dodržiavať zákonné podmienky a dokumentovať zaužívané postupy.

Praktické odporúčania pre rôzne subjekty

Pre profesionálnych fotografov

  • mať predpripravené súhlasové formuláre,
  • informovať klientov o účele spracovania už počas zmluvy,
  • archivovať súhlasy spolu s fotografiami.

Pre školy, firmy, organizácie

  • vytvoriť interné smernice a GDPR školenia,
  • zisťovať súhlas pri každom verejnom zverejnení,
  • neposkytovať fotografie tretím stranám bez právneho základu.

Pre bežných užívateľov sociálnych sietí

  • nezdieľať cudzie fotografie bez súhlasu,
  • zvážiť nastavenia súkromia a okruh príjemcov,
  • rešpektovať právo osoby na súkromie a identitu.

Záver: Prečo je dôležité rozumieť právnemu statusu fotografie

Fotografia prestáva byť „len obrázkom“, keď začína niesť informáciu o konkrétnej osobe. Spracovanie takýchto fotografií podlieha presným pravidlám, ktoré plnia účel ochrany súkromia ľudí. Pre fotografov, zamestnávateľov, inštitúcie, ale aj obyčajných používateľov internetu je preto nevyhnutné vedieť, kedy a akým spôsobom je možné fotografiu osoby spracovať.

Dodržiavanie pravidiel právnej ochrany osobných údajov nie je len administratívna nutnosť či strašiak sankcií – je to zároveň vyjadrenie rešpektu k jednotlivcom, ich identite a právu na súkromie v digitálnom veku.