Osobné údaje nemôžete ukladať naveky

Osobné údaje nemôžete ukladať naveky

Každý nákup cez internet si žiada uvedenie osobných údajov, ktoré môžu byť uchované iba na nevyhnutnú dobu. Mnohokrát sa to ale porušuje. Nariadenie o ochrane osobných údajov GDPR hovorí o celom rade zásad so spracovaním osobný údajov. Jednou z nich je tzv. obmedzenie uloženia osobných údajov. Táto zásada hovorí, že osobné dáta budú uložené iba na čas nevyhnutne potrebný na dosiahnutie daného účelu ich spracovania. Po uplynutí tejto doby by mali byť osobné údaje automaticky zmazané. No funguje to tak aj v skutočnosti?

Jednorazový nákup na internete

Podľa GDPR, po realizácii jednorazového nákupu v špecializovanom e-shope by osobné údaje zákazníka mali byť uchovávané len na čas nevyhnutne potrebný na uplatnenie jeho prípadného nároku z dôvodu poškodenia tovaru. Maximálne však po dobu, na ktorú zákazník udelil svoj súhlas so zasielaním obchodných oznámení.

Prichádza však do úvahy aj oprávnený záujem na uchovanie osobných údajov po dlhšiu dobu, napríklad z dôvodu dlhodobého sledovania situácie na trhu. Tento zámer je potrebné presne identifikovať a zákazníka o ňom informovať.

Rovnako by mali byť po uplynutí určitej doby zmazané osobné dáta návštevníkov po jednorazovej návšteve alebo využití akejkoľvek inej služby. Týka sa no napríklad zákazníkov, ktorí si zakúpili vstupenky on-line alebo za svoj nákup platili kartou. Alebo pokiaľ je ich pohyb po areáli poskytovateľa služby nejakým spôsobom monitorovaný kamerou.

Pravidelnosť nákupu či vernostné programy

Situácia je iná, ak je subjekt pravidelným užívateľom služby, zúčastňuje sa vernostného zákazníckeho programu alebo udelil svoj explicitný súhlas s ďalším zasielaním obchodných oznámení poskytovateľa služby.

Firmy často porušujú nariadenie

Automatické vymazanie údajov po tom, čo ich spracovanie prestalo byť potrebné pre daný účel spracovania, doteraz nie je zvykom. Dáta sa, a to často duplicitne či viacnásobne v rôznych evidenciách a informačných systémoch, uchovávajú pre eventuálne budúcu potrebu, bez toho, aby si firmy uvedomovali, že tým porušujú už teraz platné predpisy.

Súčasne ide aj o zbytočnú komplikáciu. Čím viac dát a evidencie firma má, tým je väčšie riziko nepresnosti údajov a ich nadbytočnosti vo vzťahu k účelu ich spracovania. Z tohto plynie vyššia pravdepodobnosť porušenia bezpečnosti údajov spojených s povinnosťou toto porušenie hlásiť a niesť následky v podobe náhrady škody alebo možných sankcií. Predísť prípadným pokutám môže firma, ak bude:

  • kontrolovať dobu uchovávania osobných údajov;
  • zvažovať účely, pre ktoré ich uchováva, pri rozhodovaní o tom, či a na ako dlho ich bude uchovávať;
  • bezpečne mazať a likvidovať údaje, ktoré už pre tieto účely nie sú potrebné;
  • aktualizovať, archivovať alebo bezpečne vymazať údaje, ktoré sú zastarané.

Ako dlho ich môžete uchovávať?

Odpoveď je jednoduchá – čo najkratšie. Táto doba by mala zohľadňovať dôvody, pre ktoré firma potrebuje spracovávať tieto údaje, ako aj právne záväzky na uchovávanie údajov počas pevne stanoveného času, napríklad vnútroštátne právne predpisy o pracovnej sile, daniach alebo boji proti podvodom, ktoré vám ukladajú povinnosť uchovávať osobné údaje o vašich zamestnancoch počas vymedzeného obdobia, počas platnosti záruky za výrobok atď.

Firmy by si mali stanoviť lehoty na vymazanie alebo preskúmanie uchovávaných osobných údajov. Výnimočne sa osobné údaje môžu uchovávať aj dlhšie s cieľom archivácie vo verejnom záujme či z dôvodov vedeckého, alebo historického výskumu. Firma tiež musí zabezpečiť, aby uchovávané údaje boli správne a aktualizované.

 

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.