Kybernetický útok cez sociálne siete: aké sú najčastejšie taktiky útočníkov?

Autor: admin

V dnešnej dobe sú sociálne siete neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Používame ich na komunikáciu, zdieľanie zážitkov, či dokonca ako nástroj na prácu. No so zvyšujúcim sa počtom používateľov prichádza aj rastúce riziko kybernetických útokov. Kybernetickí útočníci čoraz častejšie využívajú práve sociálne siete ako prostriedok na šírenie škodlivého softvéru, získavanie osobných údajov a krádež identity. V tomto článku sa pozrieme na to, ako kybernetické útoky na sociálnych sieťach fungujú a ako sa pred nimi môžete chrániť.

 

Typy kybernetických útokov na sociálnych sieťach

Kybernetické útoky môžu mať rôzne podoby. Jednou z najčastejších foriem je phishing – metóda, pri ktorej útočníci používajú falošné profily alebo správy, ktoré vyzerajú ako od dôveryhodného zdroja, aby od vás získali citlivé informácie. Útočníci sa tiež často vydávajú za priateľov alebo kolegov, aby vás nalákali na kliknutie na škodlivý odkaz.

 

Ďalšou formou útoku je šírenie škodlivého softvéru prostredníctvom zdieľaných odkazov a príloh. Tento softvér môže infikovať váš počítač alebo mobilné zariadenie a umožniť útočníkom prístup k vašim dátam. Nechýbajú ani útoky zamerané na krádež identity, pri ktorých útočníci získajú prístup k vášmu účtu a môžu zneužiť vašu identitu na podvody alebo ďalšie útoky na vašich priateľov.

Ako kybernetickí útočníci využívajú sociálne siete?

Sociálne siete poskytujú útočníkom ideálnu platformu na šírenie svojich útokov. Útočníci môžu využiť popularitu príspevkov alebo reklám na sociálnych sieťach na to, aby sa ich škodlivý obsah dostal k čo najväčšiemu počtu ľudí. Reklamy na sociálnych sieťach môžu obsahovať odkazy na nebezpečné webové stránky, ktoré dokážu zbierať vaše citlivé informácie, ako sú prihlasovacie údaje alebo údaje o kreditnej karte.

 

Ďalšou taktikou je tzv. „sociálne inžinierstvo“, pri ktorom útočníci manipulujú svoje obete, aby dobrovoľne zdieľali citlivé informácie alebo vykonali kroky, ktoré ohrozia ich bezpečnosť. Príkladom môže byť falošná súťaž na Instagrame, kde útočníci sľubujú hodnotné ceny výmenou za osobné údaje alebo zdieľanie príspevku.

Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi na sociálnych sieťach?

Najdôležitejším krokom, ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi, je byť obozretný. Nikdy neklikajte na odkazy v správach od neznámych ľudí a vždy si overte pravosť správy, než urobíte ďalší krok. Cez sociálne siete by ste nikdy nemali zdieľať vaše osobné údaje, prihlasovacie údaje alebo iné citlivé informácie. Okrem toho by ste mali byť opatrní aj pri zdieľaní osobných informácií na svojich profiloch. Čím viac informácií útočník získa, tým ľahšie pre neho bude vykonať útok na váš účet. Mnohí ľudia si neuvedomujú, že aj bežné údaje ako dátum narodenia alebo mená priateľov môžu byť pre útočníkov cenné.

 

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.