Dôležité body návrhu zákona o NIS 2

Autor: admin

Národný bezpečnostný úrad pripravil návrh novely zákona o kyberbezpečnosti, ktorý transponuje novú smernicu Európskej únie NIS 2. Návrh je teraz už v Národnej rade Slovenskej republiky a čaká sa na jeho prerokovanie. 

 

Čo sú teda tie najdôležitejšie zmeny, ktoré novela zákona prináša?

Rozšírenie pôsobnosti 

Nový kybernetický zákon sa bude týkať viacerých subjektov, ako tomu bolo doteraz. Oproti predošlej smernici totiž NIS 2 zahŕňa viacero sektorov, no dôvodom je napríklad aj nová definícia prevádzkovateľa základnej služby.

Nová analýza rizík

Novela nahradila pôvodnú klasifikáciu a kategorizáciu informačných systémov novým mechanizmom postaveným na analýze zraniteľnosti a rizík. 

Povinnosti pre dodávateľov

Prichádzajú aj bezpečnostné povinnosti pre dodávateľov, keďže v minulosti dochádzalo ku kybernetickým incidentom pomocou zraniteľností tretích strán.

Zjednoduší systém rozlišovania subjektov

Novela nastavuje prehľadnejšie pravidlá určovania, či subjekt (teda firma, organizácia, a pod.) spadá pod nariadenia v novele zákona alebo nie. Hľadí sa pri tom na tri hlavné aspekty – sektor, veľkosť a výnimky. 

 

Prvým kritériom je sektor, v ktorom subjekt pôsobí. Ak je daný sektor na zozname vybraných sektorov, ktoré spadajú pod nariadenia, ďalším krokom je pozrieť sa na veľkosť firmy/organizácie. Podľa návrhu novely budú požiadavky vyplývajúce z NIS 2 dodržiavať stredné a veľké podniky (t.j. podniky, ktoré majú viac ako 50 zamestnancov alebo majú ročný obrat nad 10 mil. EUR).

 

Posledným bodom sú však výnimky. Niektoré typy subjektov totiž nemusia splniť podmienku o veľkosti podniku, aby pod pôsobnosť NIS 2 patrili – budú pod ňu spadať bez ohľadu na ich veľkosť. Tieto výnimky budú uvedené priamo v zákone (budú tam taxatívne vymenované). 

Zmena definície prevádzkovateľov základnej služby

Poskytovatelia digitálnej služby budú odteraz spadať priamo pod prevádzkovateľov základnej služby. Okrem toho budú prevádzkovatelia základnej služby rozdelení do dvoch kategórií:

1. kľúčové subjekty (prevádzkovatelia kritických základných služieb),

2. dôležité subjekty (ostatní prevádzkovatelia základných služieb).

Nová definícia kritickej základnej služby

Firmy a organizácie sa budú posudzovať podľa toho, ako veľmi sú alebo nie sú významné pre riadny chod štátu a akým vonkajším hrozbám a rizikám čelia. Zmení sa tým aj rozsah ich povinností, keďže budú musieť spĺňať vyššie bezpečnostné kritéria. 

Úpravy v sankčných mechanizmoch

Novela predstavuje zavedenie podobného sankčného mechanizmu, ako aktuálne funguje pri porušení alebo nedodržiavaní nariadení GDPR, teda administratívne pokuty. Štát sa bude sústreďovať najmä na dodržiavanie povinnosti nahlasovania a riadenia rizík kybernetickej bezpečnosti. 

Zmeny v nahlasovaní incidentov

Samotné procesy nahlasovania incidentov sa tiež upravujú a vylepšujú, a subjekty budú motivované incidenty, ako aj zraniteľnosti, nahlasovať dobrovoľne. 

Zmeny v zdieľaní informácií v prípade kybernetického incidentu

Komunikácia medzi dotknutým subjektom/subjektami a štátom napríklad v prípade kybernetického útoku taktiež prešli zmenami na základe smernice NIS 2.

Nové a upravené bezpečnostné opatrenia

Bezpečnostné opatrenia z aktuálneho zákona o kybernetickej bezpečnosti boli aktualizované a doplnené tak, aby adekvátne odzrkadlovali a reagovali na aktuálne kybernetické hrozby, výzvy a doteraz preukázané zraniteľnosti (napr. v spomínanom dodávateľskom sektore).

Ďalšie opatrenia

Medzi ďalšie opatrenia NIS 2 patrí napríklad:
– zvýšenie dohľadovej činnosti 
– zvýšenie dôrazu na vzdelávanie
– posilnenie funkcie manažéra kybernetickej bezpečnosti
– nové povinnosti o minimálnych požiadavkách na kybernetickú hygienu pre firmy

Tieto a ďalšie zmeny začnú pre vybrané subjekty na Slovensku platiť už čoskoro a je preto potrebné sa na ne začať čo najskôr pripravovať.

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.