Ochrana osobných údajov pri prenose mimo EÚ: na čo si dať pozor?

V súčasnom prepojenom a digitalizovanom svete sa výmena osobných údajov medzi krajinami stáva každodennou realitou. Či už ide o spoluprácu firiem, výskumných inštitúcií alebo neziskových organizácií, osobné údaje často prekračujú hranice Európskej únie. S takýmto prenosom však prichádzajú aj výzvy – najmä ak ide o prenos do krajín, ktoré nie sú členmi EÚ.

Na ochranu údajov občanov EÚ aj mimo jej hraníc dohliada Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, známe pod skratkou GDPR. Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, že osobné údaje budú chránené rovnako kvalitne bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

Kedy je prenos osobných údajov do zahraničia v súlade s GDPR?

1. Krajina s primeranou úrovňou ochrany

Najjednoduchší spôsob legálneho prenosu údajov mimo EÚ je ich smerovanie do krajiny, ktorá bola Európskou komisiou oficiálne uznaná za bezpečnú. Tieto krajiny poskytujú tzv. primeranú úroveň ochrany – ich legislatíva je porovnateľná so štandardmi GDPR.

Medzi takéto krajiny patria napríklad:

  • Švajčiarsko
  • Japonsko
  • Kanada (len pre komerčné subjekty)
  • Uruguaj

Prenos údajov do týchto štátov je považovaný za rovnako bezpečný, ako keby prebiehal v rámci EÚ.

2. Štandardné zmluvné doložky (SCC)

Pokiaľ tretia krajina nezískala schválenie Európskej komisie, prenos údajov je stále možný – ale len za určitých podmienok. Jednou z najbežnejších foriem sú štandardné zmluvné doložky (Standard Contractual Clauses – SCC).

Ide o právne záväzné dokumenty, ktoré si medzi sebou dohodnú odosielateľ a príjemca údajov. Tieto doložky stanovujú jasné povinnosti oboch strán a zabezpečujú, že osobné údaje budú aj v tretej krajine spracúvané v súlade s GDPR. SCC sa využívajú najmä vo vzťahoch medzi firmami z EÚ a ich partnermi či dcérskymi spoločnosťami mimo Únie.

3. Záväzné vnútropodnikové pravidlá (BCR)

Ďalším spôsobom je vytvorenie záväzných vnútropodnikových pravidiel (Binding Corporate Rules – BCR). Ide o interné zásady platné v rámci veľkých medzinárodných organizácií, ktoré operujú v rôznych častiach sveta.

Tieto pravidlá upravujú spracúvanie údajov medzi pobočkami spoločnosti, vrátane tých mimo EÚ. BCR však musia byť schválené dozorným orgánom na ochranu údajov a musia garantovať úroveň ochrany porovnateľnú s GDPR.

4. Výslovný súhlas dotknutej osoby

V niektorých situáciách môže byť prenos údajov do tretej krajiny uskutočnený aj na základe výslovného súhlasu dotknutej osoby. Tento súhlas však musí byť:

  • Dobrovoľný – bez nátlaku
  • Informovaný – osoba musí vedieť, kam a prečo sa údaje posielajú
  • Konkrétny – týka sa presne definovaného účelu

Tento spôsob sa používa najmä v prípadoch, kde nie sú dostupné iné právne nástroje a prenos je nevyhnutný.

Ako zabezpečiť bezpečný prenos údajov mimo EÚ?

Pri prenose osobných údajov do zahraničia je nevyhnutné uplatniť technické a organizačné opatrenia, ktoré znižujú riziko ich zneužitia. Medzi najdôležitejšie opatrenia patria:

Šifrovanie a anonymizácia

Dáta by mali byť šifrované alebo anonymizované ešte pred samotným prenosom. Tým sa výrazne znižuje riziko, že k nim získa prístup neoprávnená osoba.

Riadený prístup

K prenášaným údajom by mali mať prístup iba osoby, ktoré to skutočne potrebujú. Prístup musí byť kontrolovaný a dokumentovaný.

Monitorovanie a audit

Každý prenos údajov mimo EÚ by mal byť zaznamenaný a pravidelne kontrolovaný. Takto sa dajú včas odhaliť možné problémy a zamedziť vážnym následkom.

Aké riziká so sebou nesie prenos údajov mimo EÚ?

Aj napriek existencii právnych a technických záruk je prenos údajov do tretích krajín spojený s určitými rizikami:

Nedostatočná legislatíva

Nie všetky krajiny majú rovnako prísne zákony na ochranu súkromia ako EÚ. Prenesené údaje sa tak môžu ocitnúť v prostredí, kde sú vystavené vyššiemu riziku zneužitia.

Technická zraniteľnosť

Bez adekvátnej ochrany môže dôjsť k úniku údajov, čo ohrozuje nielen jednotlivcov, ale aj povesť organizácie.

Finančné sankcie

GDPR je známe svojimi vysokými pokutami. Porušenie pravidiel pri prenose údajov môže viesť k sankciám v miliónoch eur – najmä ak dôjde k úniku citlivých dát.

Prenos údajov nie je len formalita

Prenos osobných údajov mimo EÚ si vyžaduje nielen dôkladnú znalosť právnych predpisov, ale aj zodpovedný prístup zo strany organizácií. Dodržiavanie pravidiel GDPR je nevyhnutné nielen kvôli zákonom, ale aj kvôli dôvere klientov, partnerov a verejnosti.Ak prenášate osobné údaje mimo Európskej únie, musíte si byť vedomí všetkých nástrah a požiadaviek, ktoré s tým súvisia. Nielenže chránite práva jednotlivcov, ale zároveň chrániťe aj svoju firmu pred vážnymi následkami. Zodpovedný prístup k spracúvaniu údajov by mal byť prioritou každého moderného podnikania.

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.