7 najdôležitejších trendov v kyberbezpečnosti, ktoré ovplyvnia rok 2025

V posledných týždňoch sme sa na Slovensku presvedčili, že kyberútoky sú pre nás veľmi reálnou hrozbou. Kybernetická bezpečnosť je dynamickým a neustále sa vyvíjajúcim odvetvím. V roku 2025 však môžeme s istotou očakávať niekoľko kľúčových trendov, ktoré ovplyvnia spôsob, akým chránime naše digitálne prostredie.

1. Ransomvér a útoky na kritickú infraštruktúru

V roku 2025 sa očakáva, že útočníci sa pomocou ransomvéru budú viac zameriavať na kritickú infraštruktúru – nemocnice, energetické siete a štátnu samosprávu. Tento trend sa nám na Slovensku potvrdil bohužiaľ už v prvých dňoch nového roka. Štát, ale aj súkromné organizácie musia investovať do robustných bezpečnostných opatrení a pripraviť plány reakcie na incidenty, aby minimalizovali dopad takýchto útokov.

2. Zneužitie umelej inteligencie kyberzločincami

Kyberzločinci začínajú využívať AI na vytváranie sofistikovanejších útokov, ako sú deepfake videá alebo pokročilé phishingové kampane. Organizácie musia byť pripravené čeliť týmto novým hrozbám implementáciou pokročilých detekčných mechanizmov a neustálym sledovaním vývoja v oblasti AI.

3. Smernica NIS2 v plnom režime

Organizácie v kritických a dôležitých sektoroch, vrátane verejnej správy, musia tento rok začať spĺňať prísnejšie požiadavky NIS2 na ochranu pred kyberhrozbami. Smernica NIS2 rozširuje rozsah pôsobnosti a zavádza prísnejšie bezpečnostné požiadavky pre organizácie v celej EÚ. Je preto dôležité, aby v prípade potreby vyhľadali pomoc odborníkov na kybernetickú bezpečnosť.

4. Zvýšený počet útokov na dodávateľský reťazec

Tento problém adresuje aj zmienená smernica NIS2. Útočníci cielia na menšie spoločnosti, ktoré sú slabým článkom v zabezpečení väčších verejných aj súkromných organizácií. Organizácie musia preto pravidelne vyhodnocovať bezpečnosť svojich dodávateľov. Implementácia prísnych bezpečnostných štandardov a pravidelné audity sú kľúčové pre minimalizáciu rizík.

5. Človek ako najzraniteľnejší prvok

V roku 2025 je potrebné zamerať sa na znižovanie rizika spojeného s ľudským faktorom. Pravidelné školenia zamestnancov o kybernetických hrozbách a správnom používaní IT nástrojov sú kľúčové pre minimalizáciu rizika úspešných útokov. Zvyšovanie povedomia a vzdelávanie sú nevyhnutné pre budovanie bezpečnostnej kultúry v organizáciách.

6. Hrozby spojené s kvantovou výpočtovou technikou

S rozvojom kvantových počítačov sa objavujú nové hrozby pre súčasné šifrovacie metódy. Organizácie by sa mali začať pripravovať na kvantové hrozby tým, že identifikujú metódy pre rýchlu aktualizáciu a nasadenie nových šifrovacích techník ako náhle sa stanú dostupnými.

7. Využitie umelej inteligencie na obranu

AI sa stáva nevyhnutnou súčasťou kybernetickej obrany, keďže dokáže v reálnom čase identifikovať a neutralizovať hrozby. Pokročilé algoritmy strojového učenia analyzujú sieťovú aktivitu, odhaľujú anomálie a predikujú potenciálne útoky ešte pred ich spustením. AI tiež pomáha automatizovať bezpečnostné procesy, čím znižuje záťaž na IT tímy a zrýchľuje reakciu na incidenty. V roku 2025 bude investícia do AI riešení kľúčová pre efektívnu ochranu pred rastúcim počtom sofistikovaných kyberútokov.

Rok 2025 prináša množstvo nových výziev, ale aj inovatívne nástroje na ochranu pred kybernetickými hrozbami. Súčasný stav zdôrazňuje potrebu investícií do technológií, školenia zamestnancov a dodržiavania nových legislatívnych požiadaviek. Je nevyhnutné, aby organizácie prijali proaktívny prístup k ochrane svojich digitálnych aktív a zabezpečili tak svoju odolnosť voči budúcim hrozbám.

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.