Korektnosť a transparentnosť sú zásadou spracovania osobných údajov

Korektnosť a transparentnosť sú zásadou spracovania osobných údajov

Ako inak, ak nie transparentnými nariadeniami možno zvýšiť dôveryhodnosť občanov pri spracovaní osobných údajov. Práve transparentné a korektné nariadenia, ktoré GDPR zavádza, majú zvýšiť ochranu zákazníka pri poskytovaný osobných údajov. Akým spôsobom je teda transparentnosť pri manipulácii s osobnými údajmi zaručená?

Konkrétna a zrozumiteľná komunikácia

Informácia o spracovaní osobných údajov musí byť jasná, zrozumiteľná a transparentná. Podnikateľský subjekt (web, e-shop, predajca…) musí informáciu o spracovaní osobných údajov podať v čo najjednoduchšej podobe.

Informácia o spracovaní osobných údajov podľa článku 12 v GDPR musí byť:

  • stručná, transparentná, zrozumiteľná a ľahko prístupná;
  • písomnou formou alebo v elektronickej forme. Na požiadania dotknutej osoby môže byť súhlas ústnou formou. Súhlas musí byť poskytnutý bez akýchkoľvek poplatkov, teda zdarma.

Forma súhlasu

Ako sme spomínali, možností, ako danú informáciu o spracovaní údajov poskytnúť, je viac. Tou prvou je napríklad podpis zmluvy alebo zaškrtnutie políčka pri registrácii. Takisto môže ísť o vyskakovacie okná na web stránkach, ktoré je potrebné potvrdiť. Samotný subjekt však môže požiadať aj o iný druh overenia svojho súhlasu. Pokojne môže ísť o ústnu formu (telefón) alebo osobný kontakt. Ďalej v prípade špecifických aplikácií môže ísť o kamerové záznamy, QR kódy, video upozornenie alebo formou SMS či emailu.

Oznámenie v správny čas

Podmienkou transparentného spracovania osobných údajov je takisto i časový horizont, v ktorom dochádza k manipulácii s osobnými údajmi dotknutých osôb. Celý proces sa začína v momente pred alebo v okamihu spracovania, zhromažďovania takýchto informácií. Z hľadiska času informácia o spracovaní osobných údajov teda musí byť poskytnutá pred alebo v okamihu, kedy osobné údaje boli získané (vyplnenie formulára). Ak sú tieto informácie zachytené nepriamo, získané z iných zdrojov, informácia o získaní osobných údajov musí byť poskytnutá najneskôr do jedného mesiaca. Doba však zvyčajne býva kratšia a začína v momente prvého kontaktovania dotknutej osoby. Je nutné vedieť, že v prípade, ak spracovanie osobných údajov prebieha trvale, správca by mal subjekty opakovane informovať o rozsahu a dôvode spracovania osobných údajov.

Povinnosti prevádzkovateľa a možné výnimky

Minca má vždy dve strany, a tak je to aj pri nových pravidlách podľa GDPR. Čo správca musí a môže?

  • Subjektu musí poskytnúť informáciu o ich právach. Subjektu musí umožniť čo najľahšie uplatnenie týchto práv a všetky postupy by mali byť primerané vo vzťahu medzi správcom a subjektom.
  • Pri priamom získaní informácií musí správca jasne preukázať a doložiť, aké informácie od dotknutej osoby získal, kedy ich získal a zároveň preukázať, že nedošlo k ich pozmeneniu. Správca musí dbať na to, aby boli informácie aktuálne a kompletné.
  • Pri nepriamom získaní je možné uplatniť určité výnimky. Spravidla povinnosť poskytnúť údaje nevzniká, ak sa dokáže, že takéto poskytnutie nie je možné. Tým máme na mysli prípady ako archivácia, štatistické účely alebo historický výskum. Rovnako to platí v prípade, že by poskytnutie vyžadovalo neprimerané úsilie a ohrozilo či znemožnilo by to ich spracovanie.

 

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.