Kamery v aute a GDPR

Kamery v aute a GDPR

V dnešnej dobe sa kamera umiestnená za predným sklom auta stáva takmer nutnosťou. V prípade vzniku a následného riešenia dopravnej nehody či priestupku totiž skvele poslúži ako dôkazový materiál a urobené zábery môžu ušetriť veľa nepríjemností. Má to však jedno ale – ak zabudnete, že aj robenie záberov podlieha ochrane osobných údajov, môžete si vyrobiť pekný malér. Snímanie záberov podlieha ochrane osobných údajov, ako sa teda GDPR stavia ku kamerám v autách?

Kamera v aute poslúži, ale môže aj zavariť

Úrad na ochranu osobných údajov vydal k tejto problematike svoje stanovisko v máji a v súlade s GDPR definuje natáčania záberov ostatných účastníkov premávky. Zábery, ktoré na cestách natočíte, môžete rovnako ako doteraz poskytnúť polícii alebo poisťovni, ktorá prípadnú nehodu vyšetruje. Zabudnite však na verejné publikovanie a zdieľanie, ak teda nemáte dostatočne nasporené na prípadnú pokutu.

Kde kameru najlepšie umiestniť?

Taktiež za zle umiestnenú kameru môžete dostať pokutu. Všeobecne platí, že kamera ani jej inštalačné prvky nesmú vodičovi prekážať vo výhľade. Presné umiestnenie však zákon nestanovuje. Najlepšie je kameru umiestniť podľa možností na tieto miesta:

  • k spodnému okraju čelného okna a zadnej časti palubnej dosky,
  • pod hornú zatemňovacia fóliu,
  • na zadnú plochu spätného zrkadla tak, že bude kamera schovaná za ním.

Ktorých kamier sa GDPR týka?

Nariadenie GDPR sa vzťahuje len na bezpečnostné kamery, ktoré:

  • identifikujú osoby na verejnom priestranstve,
  • robia záznam,
  • vlastnia ich právnické osoby. (Ak si chce súkromná osoba pomocou kamery chrániť svoj dom a  priestor pred ním, vzťahuje sa na ňu občiansky zákonník, nie GDPR.)

Iný kraj, iný mrav

V rôznych krajinách sa stretnete s rôznymi pravidlami alebo výnimkami. Ak sa teda chystáte do zahraničia, určite sa oplatí zistiť si vopred, aké pravidlá pre danú krajinu platia. V niektorých krajinách sú totiž na robenie videí citlivejší, predovšetkým buďte opatrní, ak sa vám do záberu dostane verejne činná osoba, ako je napríklad policajt.

V niektorých európskych štátoch je jednou z požiadaviek, aby bola kamera odnímateľná. Majiteľ zariadenia musia záznamy priebežne premazávať tak, aby nedošlo k dlhodobému uchovávaniu dát. Ďalší problém, s ktorým sa môžete stretnúť, je situácia, kedy máte kameru v aute a ocitnete sa na verejnom priestranstve. A ak máte v pláne navštíviť Portugalsko alebo Švajčiarsko, tak kameru radšej rovno schovajte pod palubovku – jej použitie je tu úplne zakázané.

Záverom možno konštatovať, že sú v poriadku zábery z vozidla v prípade, že je záznam vyhotovený súkromne na ochranu práv nadobúdateľa, teda v prípade, keď ide o prevenciu. Naopak, obstaranie záznamu pre komerčné účely alebo zverejnenie takéhoto záznamu na internete môže vyvolať zodpovedajúce sankcie Úradu na ochranu osobných údajov. Záznamy z kamery teda nesmiete nikde šíriť a na videu nesmú byť rozpoznateľné tváre iných osôb alebo ich ďalšie identifikačné znaky.

 

 

 

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.