GDPR pre malé firmy

GDPR pre malé firmy

O tom, že sa nové nariadenie GDPR dotkne takmer každého, kto spracováva osobné údaje, sme už informovali. Nariadenie, ktoré príde do platnosti 25. mája 2018 so sebou prináša mnoho nejasností. Môže sa zdať, že pravidlá, ktoré budú platiť pre veľké firmy tie malé obídu. Opak je však pravdou.

GDPR ovplyvní všetkých

Mnoho živnostníkov a malých firiem podceňuje svoju prípravu na príchod GDPR. Mnohí si myslia, že sa ich táto problematika netýka, nakoľko majú len zopár zamestnancov. Sú aj taký, čo vôbec nepostrehli, že prichádza tak zásadná zmena v oblasti ochrany osobných údajov. Je dôležité pripomenúť, že až na malé výnimky sa GDPR dotýka každého, kto pracuje s osobnými údajmi. Aj keď ste malá firma, bohužiaľ, aj vám hrozia obrovské sankcie.

Načo sa treba pripraviť?

Chrániť osobné a citlivé údaje pred únikom musia všetci, ktorí ich zhromažďujú a pracujú s nimi. Vo všetkých firmách, aj tých malých, je potrebné zaviesť procesy a opatrenia, ktoré minimalizujú únik a maximalizujú bezpečnosť. To platí pre veľké firmy, jednotlivcov aj osoby pracujúce ako freelanceri.

Väčšina drobných podnikateľov nie je na príchod GDPR pripravená. Vyhnúť sa povinnosti zaviesť toto nariadenie však nie je možné. Princíp zodpovednosti GDPR hovorí o tom, že správcovia údajov majú bez ohľadu na veľkosť, obrat alebo počet zamestnancov zaviesť technické, organizačné a procesné opatrenia v súlade s požiadavkami GDPR. Pre malé firmy to môže znamenať množstvo byrokracie, ale prináša to so sebou bezpečnejšiu ochranu osobných údajov v rámci dnešných moderných technológií.

Nejasnosti s výnimkou

Povinnosť viesť záznamy o činnostiach pri spracovávaní údajov so sebou prináša zopár nejasností. Ide o náhradu za zrušenie oznamovacej povinnosti Úradu pre ochranu osobných údajov, ktorú mnohí považovali za formalitu a administratívnu záťaž. Takéto záznamy by mali byť oporou pri riešeniach problémov vo firmách. Záznamy o činnostiach musia obsahovať mnoho informácií, ale nie všetci majú priestor a čas tieto záznamy vypracovať a priebežne aktualizovať. Nariadenie GDPR počíta s možnosťou preniesť túto agendu na spracovateľov a povoľuje menším podnikom do 250 zamestnancov vôbec sa ňou nezaoberať. Táto výnimka sa dotýka len takých záznamov, ktoré nie je možné kvalifikovať ako rizikové, respektíve nezasahujúce závažným spôsobom do práv a slobôd jednotlivcov. Tento výklad výnimky nie je jednoznačný. Ide najmä o snahu pomôcť malým a stredným podnikom.

Čo to znamená pre firmy?

Povinnosť viesť záznamy o spracovaní osobných údajov sa týka 95 % podnikateľov, pretože už aj v prípade, že má vaša firma marketingové oddelenie alebo pre vás na marketingu pracuje niekto ďalší, znamená, že nespracovávate osobné údaje náhodne a príležitostne. Formát a spôsob vedenia záznamov o spracovávaní je na rozhodnutí firmy. Tá môže rozšíriť svoje záznamy nad rámec požiadaviek GDPR. Manažment firmy tak má potrebné informácie k dispozícií na jednom mieste, rýchlo dostupné a prehľadné.

Či už ste veľká firma alebo živnostník, musíte mať jasne stanovené, kto bude s údajmi pracovať, ako sa s nimi bude nakladať, kde sa budú uchovávať a čo sa stane v prípade úniku.

Ak máte záujem o zabezpečenie ochrany osobných údajov podľa GDPR, požiadajte o bezplatnú cenovú ponuku.

Bezplatná cenová ponuka

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.