• Riešenia prispôsobené pre váš segment

      Vyberte typ organizácie alebo podnikania a pozrite si riešenia šité na mieru.

  • Referencie
  • EN

Kto je dotknutá osoba podľa GDPR?

Odpoveď na otázku „Kto môže byť považovaný za dotknutú osobu podľa GDPR?“ je zdanlivo jednoduchá – ide o každú fyzickú osobu, ktorej osobné údaje sú spracúvané. Avšak, všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) definuje a rozpracúva túto rolu oveľa komplexnejšie. V digitálnom veku, kedy takmer každá interakcia zanecháva digitálnu stopu, je kľúčové pochopiť, kto môže požívať práva dotknutej osoby, aké práva z toho vyplývajú a čo to znamená v praxi pre jednotlivcov aj pre organizácie.

V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, koho GDPR označuje ako dotknutú osobu, na aké situácie sa toto právo vzťahuje, čo všetko zahŕňajú jej práva, ale aj kto je subjektom povinným chrániť tieto práva. Tento sprievodca je určený nielen jednotlivcom, ktorí si chcú lepšie chrániť svoje súkromie, ale aj firmám a inštitúciám, ktoré si chcú splniť svoje zákonné povinnosti.

Čo je to dotknutá osoba podľa definície GDPR

Dotknutou osobou v zmysle GDPR je fyzická osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú. Ide o jednotlivca, ktorého osobné údaje sú spracúvané automatizovanými alebo manuálnymi prostriedkami, pokiaľ sú súčasťou informačného systému.

Tieto údaje môžu zahŕňať:

  • Meno a priezvisko
  • Adresa bydliska
  • Telefónne číslo alebo e-mailová adresa
  • Identifikačné čísla ako rodné číslo
  • Lokalizačné údaje alebo IP adresa
  • Online identifikátory ako cookies

Osoba sa stáva dotknutou len vtedy, ak je z týchto údajov možné ju identifikovať priamo alebo nepriamo. GDPR sa teda netýka anonymných dát, ktoré už nie je možné spojiť s konkrétnou osobou.

Právny rámec a pôvod ochrany dotknutých osôb

Európske všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) nadobudlo platnosť v roku 2018 a stanovuje pravidlá spracovania osobných údajov. Podľa článku 4 GDPR je dotknutá osoba taká, ktorej osobné údaje sa spracúvajú. V praxi to znamená, že každý občan EÚ, ktorého údaje sú zaznamenávané, uchovávané alebo inak spracúvané, má svoje zákonné práva.

Cieľom GDPR je zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany pre všetkých občanov EÚ a zvýšiť ich kontrolu nad vlastnými údajmi. Tento právny rámec zavádza princípy ako:

  • Zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť
  • Minimalizácia údajov
  • Presnosť a bezpečnosť údajov

Kto všetko môže byť považovaný za dotknutú osobu

Dotknutou osobou podľa GDPR môže byť:

– Bežný občan

Každý jednotlivec, ktorý poskytne svoje údaje napríklad pri registrácii na webovej stránke, nakupovaní online, vypĺňaní dotazníka alebo pri kontakte so štátnym úradom.

– Zamestnanec

Pri nástupe do zamestnania zamestnávateľ spracúva osobné údaje zamestnanca. Aj zamestnanci majú postavenie dotknutých osôb a majú právo na informácie o tom, ako budú ich údaje spracované.

– Klient alebo zákazník spoločnosti

Firmy bežne spracúvajú údaje klientov – mená, adresy, telefóny, údaje o nákupoch. Každý zákazník je automaticky dotknutou osobou.

– Návštevník webovej stránky

Aj anonymný návštevník môže byť dotknutou osobou, ak možno z údajov (napr. IP adresa) jeho osobnosť identifikovať.

Typy osobných údajov, ktoré rozhodujú

Nie všetky údaje sú považované za osobné. GDPR definuje osobné údaje ako akékoľvek informácie, ktoré sa vzťahujú na identifikovanú alebo identifikovateľnú osobu.

Rozlišujeme základné a citlivé (špeciálne) osobné údaje:

Bežné osobné údaje:

  • Meno, priezvisko
  • Adresa, telefón, e-mail
  • Dátum narodenia
  • IP adresa, prevádzkové záznamy

Citlivé osobné údaje:

  • Zdravotné informácie
  • Genetické a biometrické údaje
  • Údaje o sexuálnej orientácii
  • Náboženské presvedčenie alebo etnický pôvod

Pri týchto údajoch GDPR vyžaduje zvlášť silné dôvody na spracovanie, väčšinou spolu s výslovným súhlasom dotknutej osoby.

Práva dotknutej osoby podľa GDPR

Dotknutá osoba má široký rozsah práv, ktoré musí každý prevádzkovateľ rešpektovať.

  • Právo na prístup – osoba má právo vedieť, aké údaje sa o nej uchovávajú a ako sa používajú
  • Právo na opravu – možnosť aktualizovať alebo opraviť nesprávne údaje
  • Právo na výmaz (tzv. právo na zabudnutie) – osoba môže žiadať odstránenie svojich údajov
  • Právo na obmedzenie spracúvania – keď je spracovanie sporné alebo nadbytočné
  • Právo na prenosnosť údajov – možnosť preniesť si údaje k inému poskytovateľovi
  • Právo namietať – napr. proti profilovaniu alebo priamemu marketingu

Prevádzkovateľ musí reagovať na žiadosť dotknutej osoby bez zbytočného odkladu, najneskôr do 1 mesiaca.

Kto je zodpovedný za ochranu práv dotknutých osôb

Za dodržiavanie práv dotknutých osôb zodpovedajú:

  • Prevádzkovateľ osobných údajov – firma, úrad alebo organizácia, ktorá údaje spracúva
  • Sprostredkovateľ údajov – subjekt, ktorý spracováva údaje v mene prevádzkovateľa (napr. IT firma, externý účtovník)

Tieto subjekty musia dodržiavať zásady ochrany údajov, mať technické a organizačné opatrenia a dokázať, že spracúvanie prebieha v súlade s GDPR.

Kedy nie je osoba považovaná za dotknutú

GDPR sa nevzťahuje na:

  • Právnické osoby – firmy, spolky, nadácie
  • Údaje spracované pre osobnú alebo domácu potrebu (napr. zoznam svojich kontaktov v mobile)
  • Anonymizované údaje – ak už nie je možné osobu spätne identifikovať

Ak údaje nemožno priradiť ku konkrétnej osobe, žiadne práva dotknutej osoby sa na ne neuplatňujú.

Prečo je dôležité vedieť, kto je dotknutou osobou

Označenie dotknutej osoby nie je len teoretické definovanie – má praktický dopad na každého z nás:

  • Mať kontrolu nad vlastnými údajmi
  • Možnosť brániť sa proti zneužitiu údajov
  • Využívanie digitálnych služieb bezpečne a zodpovedne
  • Zvýšenie dôvery medzi firmou a klientom

Rovnako je kľúčové pre podniky vedieť, kto je dotknutou osobou, aby boli schopné správne reagovať na ich požiadavky, vyhnúť sa porušeniam GDPR a možným pokutám.

Záver

Byť dotknutou osobou podľa GDPR znamená byť subjektom práv v oblasti ochrany osobných údajov. V modernej spoločnosti, kde sú dáta jednou z najhodnotnejších komodít, je dôležité rozumieť svojmu postaveniu a právam. Každý jednotlivec, ktorého údaje sú spracúvané, má zákonom garantované práva, ktoré môže aktívne uplatňovať. Rovnako firmy a organizácie musia brať túto definíciu vážne a implementovať procesy ochrany osobných údajov tak, aby zabezpečili zákonnosť, transparentnosť a bezpečnosť svojich dátových operácií.

Neriskujte pokutu až 10 000 €. Pomôžeme vám vypracovať smernicu NIS 2 pre vašu organizáciu alebo firmu. Bude si to vyžadovať 30 min vášho času a ani nemusíte nikam cestovať.

Akciová ponuka do 20. 2. 2026

Implementácia smernice NIS 2
15 EUR
20,00 EUR / mesiac

Často kladené otázky

Čo je phone scam?

Úvod Telefónny podvod, známy tiež ako „phone scam,“ je čoraz bežnejší spôsob, akým sa podvodníci snažia získať osobné údaje alebo peňažné prostriedky od ľudí. Využívajú pri tom telefónne hovory alebo textové správy, ktoré sa môžu zdať dôveryhodné, avšak ich skutočným cieľom je podviesť obeť. Podvodníci sa často vydávajú za autority, ako sú banky, vládne inštitúcie […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je USB-borne attack?

**Čo je USB-borne attack?** USB-borne attack, alebo útok prenosom cez USB, je bezpečnostná hrozba, ktorá využíva USB zariadenie na šírenie škodlivého softvéru alebo na zneužitie systému. Tieto útoky patria medzi najstaršie a najrozšírenejšie metódy kybernetických útokov, pretože USB zariadenia sú bežne používané na prenos dát medzi počítačmi. Útočníci môžu manipulovať s USB zariadeniami tak, aby […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je to kybernetický útok DNS spoofing?

Čo je to kybernetický útok DNS spoofing? DNS spoofing je jednou z foriem kybernetických útokov, ktorá sa zameriava na kompromitovanie systému doménových mien (DNS), ktorý slúži ako „internetové telefónne zoznamy“. Vďaka DNS prebieha preklad doménových mien ako „www.priklad.sk“ na IP adresy, ktoré sú pre počítače zrozumiteľné. DNS spoofing umožňuje útočníkovi manipulovať s odpoveďami DNS serverov, […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je to kybernetický útok XSS (Cross-site scripting)?

Čo je to kybernetický útok XSS (Cross-site scripting)? XSS (Cross-site Scripting) je druh kybernetického útoku, ktorý sa využíva na vloženie škodlivého kódu do webových aplikácií. Útočníci môžu takto manipulovať s webovým obsahom, ukradnúť údaje alebo vykonať iné škodlivé aktivity. Hoci sa tento útok môže zdať jednoduchý, jeho dôsledky môžu byť významné a zasiahnuť používateľov i […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je pharming?

Pharming je relatívne nový druh kybernetického podvodu, ktorý ohrozuje bezpečnosť používateľov internetu. Je to technika, ktorá útočníkom umožňuje presmerovať legitímny webový prenos na falošné webové stránky. Tieto podvodné stránky často vyzerajú takmer identicky ako pôvodné stránky, čo znamená, že neopatrní používatelia môžu nevedomky zadať svoje osobné údaje, heslá a iné citlivé informácie, ktoré potom útočníci […]

Zobraziť celú odpoveď