• Riešenia prispôsobené pre váš segment

      Vyberte typ organizácie alebo podnikania a pozrite si riešenia šité na mieru.

  • Referencie
  • EN

Podlieha kamerový systém na monitorovanie zamestnancov GDPR?

Áno, kamerový systém na monitorovanie zamestnancov podlieha regulácii GDPR. Pokiaľ zamestnávateľ používa kamerové systémy na sledovanie zamestnancov, tieto činnosti predstavujú spracúvanie osobných údajov v zmysle nariadenia GDPR. Práve preto je nevyhnutné, aby sa celý kamerový systém a jeho používanie riadili pravidlami ochrany osobných údajov, zabezpečením súladu so zákonom a primeranosti voči právam zamestnancov.

Zamestnávatelia majú legitímny dôvod zabezpečiť bezpečnosť majetku aj osôb, avšak tento dôvod nemôže byť nadradený právam a slobodám zamestnancov. Preto je veľmi dôležité, aby sa hľadala rovnováha medzi legitímnym záujmom zamestnávateľa a ochranou súkromia zamestnancov. Okrem povinnosti informovať zamestnanca o účele monitorovania, sú zamestnávatelia povinní posúdiť nevyhnutnosť a primeranosť monitorovania, viesť evidenciu spracovateľských činností a zabezpečiť technické a organizačné opatrenia na ochranu údajov.

V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako GDPR upravuje používanie kamerových systémov na pracovisku, aké povinnosti z toho vyplývajú pre zamestnávateľov, aké práva majú zamestnanci a ako správne implementovať kamerový systém v súlade s legislatívou.

Právny rámec monitorovania zamestnancov kamerovým systémom

GDPR ako základný predpis

Kamerové monitorovanie zamestnancov spadá pod článok 4 ods. 1 nariadenia GDPR, kde sa vysvetľuje pojem “osobný údaj”. Keďže kamerový systém zachytáva identifikovateľné osoby na pracovisku, ide o spracúvanie osobných údajov, a teda sa naň vzťahujú všetky pravidlá nariadenia GDPR.

Správca údajov (v tomto prípade zvyčajne zamestnávateľ) je zodpovedný za dodržiavanie zásad spracúvania údajov podľa článku 5 GDPR, medzi ktoré patrí:

  • zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť,
  • účelové obmedzenie,
  • minimalizácia údajov,
  • presnosť,
  • obmedzenie uchovávania,
  • integrita a dôvernosť.

Slovenská legislatíva a Zákonník práce

Okrem GDPR platí aj slovenský Zákon č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), ktorý vo svojom § 13 odsek 4 výslovne stanovuje, že zamestnávateľ nesmie bez súhlasu zamestnanca zasahovať do jeho súkromia na pracovisku, vrátane sledovania technickými prostriedkami, pokiaľ to nie je nevyhnutné pre ochranu práv a majetku zamestnávateľa. Ak kamerový systém zasahuje do osobnej sféry zamestnanca, musí ísť o výnimočný prípad s odôvodniteľnou potrebou.

Kedy je používanie kamerového systému legálne?

Posúdenie legitímneho záujmu

Jedným z právnych základov spracúvania údajov podľa článku 6 ods. 1 písm. f) GDPR je legitímny záujem správcu. Zamestnávateľ musí vykonať tzv. balancing test – vážiť svoj záujem na ochrane majetku a bezpečnosti proti právam zamestnanca na súkromie. Tento test musí byť zdokumentovaný a uschovaný ako dôkaz v prípade preverovania zo strany Úradu na ochranu osobných údajov.

Nezákonné formy sledovania

Sledovanie zamestnancov priamo na ich pracovných miestach, najmä na miestach, kde sa neočakáva kontrola (napr. toalety, šatne, odpočívadlá), je zakázané. Takisto sledovanie, ktoré nie je oznámené a vysvetlené zamestnancom, sa považuje za porušenie zásad transparentnosti.

Informovanie zamestnancov a transparentnosť

Povinnosť informovať

GDPR jednoznačne vyžaduje, aby boli dotknuté osoby (v tomto prípade zamestnanci) jasne a zrozumiteľne informovaní o:

  • účele sledovania,
  • právnom základe,
  • dĺžke uchovávania záznamov,
  • osobách, ktorým môžu byť záznamy sprístupnené,
  • ich právach (napr. prístup k záznamom, podanie sťažnosti).

Forma a umiestnenie informácií

Informovanie by malo prebiehať dvomi spôsobmi:

  • verbálne – prostredníctvom interného predpisu, pracovnej zmluvy alebo informačného letáku,
  • vizuálne – označením kamerového priestoru pomocou nálepiek s ikonou kamery a informácií o správcovi dát a účele spracovania.

Technické a organizačné opatrenia

Ako zabezpečiť kamerový systém

Podľa GDPR musí byť každý kamerový systém technicky a organizačne zabezpečený tak, aby chránil osobné údaje pred ich zneužitím alebo stratou. Toto zahŕňa:

  • obmedzený prístup k záznamom pre oprávnené osoby,
  • šifrovanie údajov,
  • auditné záznamy o prístupe k dátam,
  • časové obmedzenie uchovávania záznamov (zvyčajne max. 15 dní, pokiaľ nie je dôvod uchovávať dlhšie).

Zodpovedná osoba a evidencia činností

Ak zamestnávateľ pravidelne a systematicky monitoruje zamestnancov, je povinný menovať zodpovednú osobu pre ochranu osobných údajov (DPO). Okrem toho musí viesť evidenciu spracovateľských činností, čo je dokument, kde sa uvádzajú všetky detaily o kamerovom systéme a spracovaní údajov.

Práva zamestnancov pri kamerovom monitorovaní

Prístup k údajom a výpisy zo záznamov

Zamestnanci majú podľa GDPR právo požiadať o:

  • prístup k svojim záznamom,
  • výpis alebo kópiu daného záznamu,
  • opravu alebo vymazanie údajov v určitých prípadoch.

Možnosť podať sťažnosť

Každý zamestnanec, ktorý pociťuje, že jeho práva boli porušené, má možnosť obrátiť sa na Úrad na ochranu osobných údajov SR so sťažnosťou. V prípade zistených pochybení môže úrad uložiť pokuty a nariadiť nápravné opatrenia.

Najčastejšie chyby pri zavádzaní kamerových systémov

Medzi najtypickejšie chyby, ktoré robia zamestnávatelia, patria:

  • nezverejnenie a neoznačenie monitorovaných priestorov,
  • chýbajúca dokumentácia o účele a proporcionalite sledovania,
  • prístup k údajom majú aj nepovolané osoby,
  • uchovávanie záznamov dlhšie, než je nevyhnutné,
  • neinformovanie zamestnancov o ich právach.

Prevencia týchto chýb a dôkladná analýza účelov kamerového monitorovania je kľúčom k súladu s GDPR a Zákonníkom práce.

Odporúčania pre zamestnávateľov

Aby zamestnávateľ zabezpečil zákonnosť svojho kamerového systému, mal by postupovať nasledovne:

  • vykonať posúdenie primeranosti a nevyhnutnosti,
  • viesť kompletnú dokumentáciu o spracovaní údajov,
  • jasne a transparentne informovať zamestnancov,
  • zabezpečiť technickú ochranu dát,
  • v prípade pochybností konzultovať so zodpovednou osobou pre ochranu údajov.

Záver

Kamerové monitorovanie na pracovisku je citlivá téma, ktorá si vyžaduje opatrnosť a dôkladné právne nastavenie. Zamestnávatelia majú povinnosť konať v súlade s GDPR aj so slovenskou legislatívou. Ak je použitý kamerový systém správne implementovaný, s rešpektom k právam zamestnancov a za sledovaním oprávneného cieľa, môže prispieť k zvýšeniu bezpečnosti bez porušenia zákona. Kľúčové je preukázať, že video-monitorovanie nie je zneužívané, ale využívané len v súlade s platným právnym rámcom.

Neriskujte pokutu až 10 000 €. Pomôžeme vám vypracovať smernicu NIS 2 pre vašu organizáciu alebo firmu. Bude si to vyžadovať 30 min vášho času a ani nemusíte nikam cestovať.

Akciová ponuka do 20. 2. 2026

Implementácia smernice NIS 2
15 EUR
20,00 EUR / mesiac

Často kladené otázky

Čo je phone scam?

Úvod Telefónny podvod, známy tiež ako „phone scam,“ je čoraz bežnejší spôsob, akým sa podvodníci snažia získať osobné údaje alebo peňažné prostriedky od ľudí. Využívajú pri tom telefónne hovory alebo textové správy, ktoré sa môžu zdať dôveryhodné, avšak ich skutočným cieľom je podviesť obeť. Podvodníci sa často vydávajú za autority, ako sú banky, vládne inštitúcie […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je USB-borne attack?

**Čo je USB-borne attack?** USB-borne attack, alebo útok prenosom cez USB, je bezpečnostná hrozba, ktorá využíva USB zariadenie na šírenie škodlivého softvéru alebo na zneužitie systému. Tieto útoky patria medzi najstaršie a najrozšírenejšie metódy kybernetických útokov, pretože USB zariadenia sú bežne používané na prenos dát medzi počítačmi. Útočníci môžu manipulovať s USB zariadeniami tak, aby […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je to kybernetický útok DNS spoofing?

Čo je to kybernetický útok DNS spoofing? DNS spoofing je jednou z foriem kybernetických útokov, ktorá sa zameriava na kompromitovanie systému doménových mien (DNS), ktorý slúži ako „internetové telefónne zoznamy“. Vďaka DNS prebieha preklad doménových mien ako „www.priklad.sk“ na IP adresy, ktoré sú pre počítače zrozumiteľné. DNS spoofing umožňuje útočníkovi manipulovať s odpoveďami DNS serverov, […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je to kybernetický útok XSS (Cross-site scripting)?

Čo je to kybernetický útok XSS (Cross-site scripting)? XSS (Cross-site Scripting) je druh kybernetického útoku, ktorý sa využíva na vloženie škodlivého kódu do webových aplikácií. Útočníci môžu takto manipulovať s webovým obsahom, ukradnúť údaje alebo vykonať iné škodlivé aktivity. Hoci sa tento útok môže zdať jednoduchý, jeho dôsledky môžu byť významné a zasiahnuť používateľov i […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je pharming?

Pharming je relatívne nový druh kybernetického podvodu, ktorý ohrozuje bezpečnosť používateľov internetu. Je to technika, ktorá útočníkom umožňuje presmerovať legitímny webový prenos na falošné webové stránky. Tieto podvodné stránky často vyzerajú takmer identicky ako pôvodné stránky, čo znamená, že neopatrní používatelia môžu nevedomky zadať svoje osobné údaje, heslá a iné citlivé informácie, ktoré potom útočníci […]

Zobraziť celú odpoveď