5 častých typov kybernetických útokov

Autor: admin

Existujú desiatky druhov kybernetických útokov, ktoré sa naviac stále vyvívajú a menia, a samozrejme pribúdajú aj úplne nové. Kybernetickí útočníci sa totiž neustále snažia nájsť nové spôsoby, ako obísť zabezpečenie zariadení a systémov.

 

Ku kybernetickému útoku dôjde približne raz za 39 sekúnd. To znamená, že iba za jeden jediný deň prebehne asi 2200 kyberútokov. Podľa štatistických dát však vieme určiť, ktoré kybernetické útoky sa vyskytujú častejšie, ako iné. Vďaka tomu sa môžu jednotlivci, ale najmä firmy, lepšie brániť.

 

Poďme sa preto pozrieť na 5 najčastejších typov kybernetických útokov. 

1. Malware

Malware je skratkou z angličtiny a doslova znamená škodlivý softvér. Tento pojem sa však zväčša používa na označenie skupiny škodlivého softvéru, kam patria napríklad vírusy, červy, či trójske kone. Malware sa často dostane na zariadenia stiahnutím neovereného softvéru alebo otvorením škodlivých e-mailových príloh..

2. Ransomware

Ransomware je forma kybernetického útoku, pri ktorom útočník infikuje vaše zariadenie alebo sieť škodlivým softvérom a zašifruje vaše súbory. Následne požaduje nemalé výkupné za ich obnovenie. Práve preto môžu mať tieto útoky zničujúce následky pre jednotlivcov aj spoločnosti.

3. Phishing

Phishing je kybernetický útok, ktorého cieľom je získať citlivé informácie, ako sú heslá a osobné údaje tým, že páchateľ vystupuje ako spoľahlivá entita, teda napríklad banka. Phishing najčastejšie prebieha pomocou falošných e-mailov, webových stránok alebo dokonca cez sociálne siete.

4. DDoS

DDoS je skratka pre distribuovaný útok odmietnutia služby. Ide o typ útoku, pri ktorom útočník preťažuje systém, čím bráni jeho schopnosti poskytovať služby normálnym používateľom. DDoS útoky môžu viesť k výpadkom webových stránok a online služieb, čím samozrejme spôsobujú nespokojnosť užívateľov, ale aj finančné straty.

5. Man-in-the-Middle

Pri útoku Man-in-the-Middle útočník umožňuje komunikáciu medzi dvoma stranami, ale je schopný sledovať, zmeniť alebo dokonca vložiť vlastné údaje do prenášaných informácií. Tieto útoky sú často nezaznamenateľné a môžu mať závažné dôsledky pre bezpečnosť údajov a komunikácie.

 

Pre ochranu svojich dát aj financií je dôležité dodržiavať základné bezpečnostné postupy. A to viete najlepšie, ak ste dobre informovaný o hrozbách, ktorým čelíte, vrátane najnovších typov kybernetických útokov. 

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.