Umelá inteligencia sa stáva bežnou súčasťou života, práce aj fungovania štátu. Na Slovensku preto vzniká legislatívny rámec, ktorý má určiť, ako bude krajina dohliadať na jej používanie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) posunulo návrh zákona o umelej inteligencii do ďalšej fázy.

Nové pravidlá nemajú vytvoriť ďalší úrad

Jednou z najdôležitejších informácií je, že Slovensko nechce vytvárať nový samostatný ústredný orgán venovaný umelej inteligencii. Dohľad a ďalšie úlohy majú zabezpečovať existujúce štátne štruktúry, pričom kľúčovú úlohu bude mať práve MIRRI.

Návrh má zároveň presnejšie rozdeliť kompetencie medzi jednotlivé orgány. Cieľom je, aby bolo jasné, kto bude za dohľad nad AI zodpovedný a kto bude riešiť prípadné problémy súvisiace s používaním umelej inteligencie.

Slovensko reaguje na európske pravidlá

Nový slovenský zákon treba vnímať najmä v kontexte európskej regulácie. Európska únia už zavádza pravidlá, ktoré majú určovať povinnosti pre tvorcov a používateľov AI podľa toho, aké riziká konkrétne systémy predstavujú.

Pravidlá sa pritom netýkajú iba technologických gigantov. Umelá inteligencia sa čoraz viac používa aj vo firmách, úradoch či službách. Regulácia preto bude mať postupne vplyv na širší okruh organizácií.

EÚ zároveň od augusta 2026 zavádza ďalšiu fázu pravidiel AI Actu. Tá prináša napríklad nové požiadavky na transparentnosť, aby používatelia vedeli rozpoznať, kedy komunikujú s AI systémom alebo sledujú obsah vytvorený umelou inteligenciou.

Čo to znamená pre bežného používateľa?

Pre človeka, ktorý používa ChatGPT, Gemini alebo inú podobnú službu, sa pravdepodobne nič dramatické zo dňa na deň nezmení. Nová legislatíva nie je zákazom používania umelej inteligencie.

Dôležitejšia bude pre firmy a organizácie, ktoré AI používajú pri rozhodovaní alebo pri poskytovaní služieb. Pri citlivejších spôsoboch využitia môže byť potrebné splniť konkrétne požiadavky na bezpečnosť, transparentnosť či ľudský dohľad.

Regulácia zároveň reaguje na situácie, keď algoritmy rozhodujú o ľuďoch bez toho, aby bolo jasné, ako k rozhodnutiu dospeli. Podobná problematika sa týka napríklad pracovníkov digitálnych platforiem, ktorých pracovné podmienky môže v praxi určovať algoritmus.

Najväčšou otázkou bude fungovanie v praxi

Samotný zákon však ešte automaticky neznamená, že Slovensko bude mať nad umelou inteligenciou dokonalú kontrolu. Rozhodujúce bude, či existujúce inštitúcie dostanú dostatok odborníkov, kompetencií a zdrojov.

Výhodou môže byť práve využitie už existujúcich štátnych štruktúr. Nevznikne ďalší úrad s novou administratívou a kompetencie by mali zostať sústredené v existujúcom systéme.

Na druhej strane bude potrebné zabrániť tomu, aby sa zodpovednosť medzi jednotlivými úradmi rozdelila natoľko, že v prípade problému nebude jasné, kto má konať.

Umelá inteligencia bude potrebovať jasné pravidlá

AI sa vyvíja výrazne rýchlejšie ako tradičná legislatíva. Slovensko preto stojí pred úlohou vytvoriť systém, ktorý ochráni ľudí a zároveň nebude zbytočne brzdiť technologický rozvoj.

Návrh slovenského zákona teraz smeruje na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR a následne Hospodárskej a sociálnej rady SR.

Najdôležitejšie tak nebude iba to, aký text parlament napokon schváli, ale predovšetkým to, ako sa nové pravidlá podarí preniesť do reálneho života.

Umelá inteligencia už totiž nie je technológiou vzdialenej budúcnosti. Je súčasťou každodenného života a štát musí jasne povedať, kde sa končí slobodné používanie AI a kde sa začína zodpovednosť za jej rozhodnutia.