Kybernetické útoky sú čoraz častejším javom v digitálnom svete, pričom jedným z hlavných motivátorov útočníkov je finančný zisk. V tomto článku sa zameriame na kybernetické útoky, ktorých hlavným cieľom je finančné obohatenie. Preskúmame, ako tieto útoky prebiehajú, aké technológie a techniky sa používajú, aký vplyv majú na bežných používateľov aj veľké organizácie, a ako je možné sa im efektívne brániť. Podrobne si rozoberieme príklady najbežnejších typov útokov, ako je phishing, ransomvér alebo podvodné investičné schémy, a vysvetlíme, prečo patria medzi najvýnosnejšie nástroje kyberkriminálnikov. Cieľom tohto článku je zvýšiť povedomie verejnosti o tejto hrozbe, poskytnúť praktické odporúčania a podporiť zodpovedné správanie sa v online priestore.

1. Čo je kybernetický útok za účelom finančného obohatenia?

Kybernetický útok zameraný na finančné obohatenie je typ útoku, ktorého základným cieľom je získanie peňažného zisku prostredníctvom nelegitímneho alebo podvodného spôsobu. Tieto útoky môžu byť cielené na jednotlivcov, podniky, ale aj vládne inštitúcie. Ich spoločným znakom je snaha útočníkov zmocniť sa finančných prostriedkov alebo údajov, ktoré im umožnia získať peniaze: prístupové údaje k bankovým účtom, platobné karty alebo výkupné za zakódované dáta.

Najčastejšie útoky využívajú techniky ako phishing, ransomvér, malvér alebo sociálne inžinierstvo. Mnohí útočníci sa orientujú aj na slabiny v systémoch elektronického bankovníctva, e-mailovej komunikácii či cloudových službách, kde môžu získať prístup k citlivým údajom.

2. Najčastejšie typy útokov

Phishing a spear-phishing

Phishing je najrozšírenejšou metódou, pri ktorej útočníci rozosielajú falošné správy (najčastejšie e-maily), ktoré napodobňujú dôveryhodné inštitúcie ako banky alebo štátne úrady. Ich cieľom je presvedčiť obete, aby zadali ich prihlasovacie údaje, ktoré sú následne zneužité.

• Spear-phishing: Cielenejší typ phishingu, kde sú správy prispôsobené konkrétnej osobe alebo organizácii.

Ransomvér

Útoky typu ransomvér spočívajú v zašifrovaní dát obete a požiadavke na výkupné za ich obnovenie. Útočníci často požadujú platbu v kryptomene, aby znemožnili sledovateľnosť transakcie.

Podvodné investičné schémy

Ide o prípady, kde útočníci prezentujú výhodné investičné príležitosti (napr. do kryptomien), ale v skutočnosti ide o podvod. Po získaní peňazí od obete jednoducho zmiznú bez možnosti kontaktu.

3. Aktéri a motivácia za útokmi

Za väčšinou kybernetických útokov s cieľom finančného zisku stoja profesionálne organizované skupiny. Medzi najčastejších aktérov patria:

• Kyberkriminálne skupiny: Pracujú často v rámci organizovaných štruktúr a používajú sofistikované nástroje a techniky.
• Jednotlivci (tzv. script kiddies): Menej skúsení, často využívajú dostupné hackovacie nástroje na jednoduché zisky.
• Štátom podporované skupiny: Niekedy sa za finančnými útokmi skrýva aj politická motivácia alebo snaha o destabilizáciu ekonomiky.

Motiváciou býva nielen okamžitý zisk, ale aj dlhodobé zisky z predaja údajov na čiernom trhu alebo využitia získaných údajov na ďalšie útoky.

4. Ciele kybernetických útočníkov

Útočníci cielia podľa zraniteľnosti a možnosti okamžitého profitu. Najčastejšími obeťami bývajú:

• Jednotlivci: Získanie prístupu k internetbankingu, digitálnym peňaženkám, online účtom.
• Firmy: Krádež firemných dát, účtovných informácií, databáz klientov, alebo pozastavenie prevádzky (cez ransomvér) s cieľom vyžiadania výkupného.
• Banky a finančné inštitúcie: Útoky na bankomaty, medzibankové siete a platobné brány sú vysoko výnosné.

5. Dôsledky finančných kyberútokov

Ekonomické straty

Dôsledky útokov môžu stáť jednotlivca stovky až tisíce eur, firmu stovky tisíc alebo milióny, najmä ak dôjde k úniku citlivých údajov a prerušeným službám.

Reputácia

Okrem priamej finančnej straty utrpí organizácia značnú reputačnú ujmu, čo môže zasiahnuť nielen tržby, ale aj dôveru u klientov a partnerov.

Právne následky

Nesplnenie požiadaviek GDPR alebo zákonov o ochrane údajov môže mať za následok vysoké sankcie a trestnoprávnu zodpovednosť.

6. Prevencia a ochrana pred finančnými kyberútokmi

Technické opatrenia

• Firewall a antivírusové programy na detekciu a zastavenie nežiaducich prístupov
• Pravidelné aktualizácie softvéru a OS
• Šifrovanie komunikácie a dát

Vzdelávanie a osveta

• S školenia zamestnancov o formách útokov a spôsobe ich rozpoznania
• Simulácie phishingových útokov a testovanie pripravenosti

Politiky bezpečnosti

• Dvojfaktorová autentifikácia (2FA)
• Pravidelná kontrola prístupov a audit bezpečnostných procesov
• Zavedenie interných kontrol pre správu financií a prístupových práv

7. Príklady z praxe

V roku 2021 zaznamenala spoločnosť Colonial Pipeline v USA rozsiahly ransomvérový útok, ktorý ochromil zásobovanie palivom. Firma vyplatila výkupné vo výške 4,4 milióna dolárov. Útočníci použili ransomvér DarkSide, pričom sa zamerali na zraniteľný účet VPN bez dvojfaktorovej autentifikácie.

Na Slovensku za posledné roky narastajú prípady phishingu, pri ktorom občania dostávajú falošné maily zdanlivo od Slovenskej pošty alebo finančnej správy. Množstvo ľudí prichádza o peniaze kvôli neovereniu si zdroja správy.

8. Budúcnosť kybernetických finančných útokov

S rastúcou digitalizáciou a šírením kryptomien sa očakáva nárast sofistikovaných útokov. Útočníci budú využívať umelú inteligenciu, strojové učenie a Internet vecí na lepšie cielenie a automatizovanie svojich útokov.

Na druhej strane aj obrancovia budú zlepšovať technológie na detekciu podvodov, behaviorálnu analýzu a reakciu v reálnom čase. Dôležité však bude, či budú jednotlivci, firmy aj štáty dostatočne pripravení a ochotní investovať do bezpečnosti.

Záver

Kybernetické útoky s cieľom finančného obohatenia predstavujú vážnu hrozbu pre jednotlivcov, firmy aj celú spoločnosť. Sú motivované jasným cieľom – ziskom peňazí – a využívajú množstvo techník, od jednoduchých phishingových e-mailov až po komplexné ransomvérové útoky. Ako sme v článku podrobne rozobrali, ich dopad môže byť katastrofálny na ekonomickej, reputačnej aj právnej úrovni.

Preto je dôležité, aby sa každý z nás – od bežného používateľa internetu až po IT manažéra v korporácii – stal aktívnym článkom obrany. Prevencia, technické opatrenia, vzdelanie a bezpečnostná kultúra sú nevyhnutné na ochranu našich údajov a finančných prostriedkov. Spolupráca medzi súkromným a verejným sektorom, zdieľanie informácií o hrozbách a neustála inovácia bezpečnostných technológií sú kľúčom k tomu, aby sme sa voči týmto útokom vedeli efektívne brániť.

Len tak dokážeme vytvoriť online priestor, kde bude bezpečnosť nie len očakávaním, ale aj štandardom.