Mladší brat GDPR, zoznámte sa s ePrivacy

Mladší brat GDPR, zoznámte sa s ePrivacy

Nariadenie o ochrane súkromia a elektronických komunikácií, v skratke ako ePrivacy, nie je zďaleka také známe ako nariadenie GDPR. Nie sú si však úplne cudzie.

Blízky vzťah GDPR s ePrivacy

Obe európske nariadenia patria do rovnakého balíčka predpisov. Hlavným dôvodom ich vzniku je zvýšenie ochrany osobných údajov fyzických osôb, pretože dochádza k ich stále častejšej komercializácií, a to so sebou prináša ďalšie bezpečnostné riziká. Dokonca spomínané nariadenia mali nadobudnúť platnosť naraz, konkrétne 25. mája 2018. To sa však nestalo. Na rozdiel od už schváleného a používaného GDPR, konečné znenie ePrivacy stále nepoznáme. Nariadenie ePrivacy sa momentálne nachádza v trialógu, v časti legislatívneho procesu kde zástupcovia Komisie, Parlamentu a Rady neoficiálne rokujú.

Listové tajomstvo on-line

Nariadenie ePrivacy je osobitným predpisom, ktorý slúži ako doplnok už známeho GDPR. Hoci všeobecnú úpravu ePrivacy nájdeme aj v GDPR, samotné nariadenie ePrivacy bližšie špecifikuje určité nakladanie s osobnými údajmi. Z tohto dôvodu bude mať nariadenie ePrivacy prednosť v danej oblasti elektronických komunikácií pred GDPR. Pri prispôsobovaní sa novej úprave je dôležité myslieť na oba predpisy. To znamená, že ak bude váš podnik v pôsobnosti ePrivacy, budú sa na vás vzťahovať aj pravidlá GDPR. Zatiaľ čo GDPR hovorí najmä ochrane jednotlivcov, ePrivacy by sa malo zaoberať dôvernosťou elektronických komunikácií fyzických osôb a právnických osôb. Hlavným cieľom ePrivacy je tak vytvorenie akéhosi on-line listového tajomstva.

Obe nariadenia zahrňujú priamo aplikovateľné pravidlá. Tie si však európske štáty nemôžu prispôsobiť ľubovoľným záujmom. ePrivacy sa snaží právne ošetriť rýchlo rozvíjajúce sa on-line komunikačné technológie a prispôsobiť tomu právne poriadky jednotlivých štátov EÚ. Veľa z nich nereguluje bežné aktivity vôbec, dokonca aj keď pri nich dochádza k nakladaniu s osobnými údajmi vo veľkej miere.

Koho sa týka ePrivacy?

Súčasná smernica o elektronickom súkromí je nedostačujúca, pretože hovorí iba o tradičných telekomunikačných operátoroch. Hoci SMS služby alebo telefónne hovory musia spĺňať určité štandardy zabezpečenia, rovnaké služby poskytované cez internet nie sú vôbec regulované. Z tohto dôvodu nariadenie ePrivacy rozšíri okruh povinných subjektov. Medzi nich budú patriť aj poskytovatelia služieb volania cez internet (VoIP), prevádzkovatelia aplikácií prenášajúcich audiovizuálny obsah pomocou internetu (OTT služby – over-the-top services), sú to aplikácie WhatsApp, Viber, Skype, ale aj facebookový Messenger a internetové televízie (Netflix). Okrem toho sa ePrivacy dotkne napríklad aj kaviarní, v ktorých je Wi-Fi. Zasiahne totižto poskytovateľov verejných a polosúkromných sietí Wi-Fi či firiem produkujúcich prístroje komunikujúce cez tzv. Internet vecí.

Koniec cookies a obmedzený spam

Takmer každá novo navštívená internetová stránka chce od vás súhlas s uchovaním, cookies. V niektorých prípadoch dokonca nemôžete stránku používať, kým tento súhlas nepotvrdíte kliknutím. Nariadenie ePrivacy tak príde s možnosťou komplexného nastavenia internetového vyhľadávača, ktoré bude záväzné pre všetky navštívené stránky.

Sprísnenie môžeme očakávať aj v podmienkach pre nevyžiadané obchodné oznámenia, ktoré často končia ako spam. Teraz bude nutné získať súhlas užívateľa s prijímaním takýchto ponúk. Budete ho môcť však kedykoľvek odvolať.

Informácie budú dôverné

Okrem ochrany samotného obsahu správ, sa bude nové nariadenie ePrivacy zaoberať aj metadátami, čiže údajmi odvodenými zo samotnej komunikácie. Medzi ne patria volané čísla, história prehliadaných stránok, poloha, čas a dátum komunikácie, doba volania a iné. Všetky tieto dáta môžu byť obchodne zneužité, a preto budú považované za dôverné. Dokonca by malo byť zakázané bez súhlasu všetkých komunikujúcich strán akokoľvek zasahovať do ich prenosu (ľudským zásahom alebo sprostredkovane počítačovými algoritmy a i.). Bez súhlasu nebude možné monitorovať obsah elektronických komunikácií a metadát o nich, ako sú navštívené internetové stránky, dĺžku návštevy a ich následnú interakciu s ostatnými subjektmi.

Nariadenia GDPR a ePrivacy kladú najväčší dôraz práve na poskytovanie súhlasov so spracovaním, ktorý považujú za základný nástroj a poistku ochrany osôb a ich súkromia. Je preto dôležité venovať pozornosť tomu kedy, v akej forme a pre aké aktivity budete musieť takýto súhlas od koncových užívateľov získať.

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.