Kontrolné akcie sú v plnom prúde. Kontrolóri preverujú cez 400 subjektov

Najvyšší kontrolný úrad SR v Bratislave vydal správu o skoršej príprave plánu kontrolných akcií. Kontroly zaradené do plánu na rok 2019 NKÚ generoval už od začiatku roku 2018 vo forme námetov a odborných tém. Tie ďalej rozpracoval do kontrolných projektov z hľadiska rizikových analýz. Dôraz sa kládol predovšetkým na ekonomické a celospoločenské vplyvy jednotlivých verejných politík.

Aký je plán?

Plán zahŕňa 70 tém kontrolných akcií, 22 projektov kontrolných akcií a 25 tém, ktoré sú zaradené do plánu kontrolnej činnosti a ktoré sa majú vykonať do konca tohto roka. Spomínaných 25 kontrolných akcií znamená kontrolu celkom 440 subjektov v teréne, vyhlásil predseda NKÚ SR Karol Mitrík. Plánovaným kontrolám podliehajú vyššie územné celky, štátne podniky, verejnoprospešné služby v regióne či GDPR, alebo aj ochrana osobných údajov. V rámci projektov bola naplánovaná aj kontrolná činnosť nad elektronizáciou školského vzdelávacieho systému, nad tepelnými hospodárstvami, digitalizáciou kultúrnych pamiatok a elektronických služieb štátu.

Čo sa kontroluje?

Kontrolné akcie sú obsahom zamerané predovšetkým na aktuálne témy spojené s výberom mýta, MH manažmentom, využívaním služobných bytov, antidumpingovými clami, výberom a správou poistného a v neposlednom rade aj implementáciou GDPR a ochranou osobných údajov v praxi. Pri posudzovaní významnosti témy bolo zohľadňované aj plnenie záväzkov Slovenska voči medzinárodným inštitúciám, akými sú EÚ, OSN, NATO a pod.

Okrem týchto tém podliehajú kontrole aj dotácie na kultúrne pamiatky a verejnoprospešné služby v regióne. V rámci hospodárenia sú to Kancelárie prezidenta SR, vodárenské spoločnosti, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa negatívnych zistení z minulosti pri fungovaní štátnych podnikov sa v tomto roku preverujú aj podniky pôsobiace v rezorte pôdohospodárstva a rezorte životného prostredia, najmä z hľadiska plnenia koncepcií rozvoja podnikov.

Navrhnuté kontrolné akcie sú zamerané predovšetkým na preverenie toho, či realizované verejné politiky a vládne programy dosahujú svoje ciele. Okrem toho sa preveruje aj pridaná hodnotu z hľadiska udržateľnosti, ale aj z hľadiska dodržiavania určitých zákonitostí a hospodárnosti vo vybraných subjektoch štátnej a verejnej správy. Niektoré kontrolné akcie sa zameriavajú výlučne na kontrolu výkonnosti a niektoré vykonávajú tzv. kombinované kontroly, čo znamená preverenie nielen platnej legislatívy, ale aj overenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti využitia verejných prostriedkov zo strany subjektu, ktorý kontrole podlieha. 

NKÚ taktiež plánuje vypracovať pre NR SR stanovisko k štátnemu záverečného účtu za rok 2018 a aj stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020. V rámci analytickej činnosti chce úrad pokračovať v monitoringu plnenia kľúčových opatrení pre udržateľný rozvoj agendy OSN 2030 alebo záväzných ukazovateľov agendy Európa 2020 ako napríklad: udržateľnosť mestského života, podpora vedy, výskumu, inovácií a eGovernmentu.

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.