GDPR zamestnanca pri BOZP

Povinnosť každého zamestnávateľa pôsobiaceho na určitom pracovisku je vykonávanie istých opatrení za pomoci ktorých by zamestnancovi nemala vzniknúť žiadna škoda na jeho zdravotnom stave a zároveň by sa mal zaistiť aj istý stupeň bezpečnosti pri výkone jeho práce. Toto sú hlavné dôvody, prečo zamestnávateľ spracúva osobné údaje všetkých zamestnancov v podniku.

Ako tieto údaje spracúvať tak, aby boli v súlade GDPR?

Pre bezpečnosť práce je potrebné evidovať a spracovávať najmä osobné údaje zamestnancov pri udalostiach, ktorými sú:

  1. školenia zamestnancov,

  2. pracovné úrazy,

  3. skríningové testy.

Osobné údaje na účely BOZP sú spracúvané aj v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Školenia zamestnancov o BOZP

Dôležitou povinnosťou zamestnávateľa pri školení svojich zamestnancov o BOZP je hlavne oboznámenie každého z nich s právnymi predpismi takým spôsobom, aby zamestnanci porozumeli zásadám bezpečnej práce, ochrane zdravia, ale aj bezpečnému správaniu sa na pracovisku či vykonávanie bezpečných pracovných postupov.

Ktoré osobné údaje treba spracovávať?

  • titul, meno, priezvisko, podpis.

Príjemcom osobných údajov je sprostredkovateľ – dodávateľ, ktorý vykonáva školenie o BOZP. Osobné údaje sa uchovávajú 5 rokov odo dňa, kedy bol záznamom vykonaný posledný záznam v dokumentácií. 

Pracovné úrazy a BOZP

Povinnosť zamestnávateľa pri pracovných úrazoch je evidencia tohto druhu udalosti, ktorá zapríčinila pracovnú neschopnosť daného zamestnanca po dobu trvania viac ako 3 dní, resp. zapríčinila jeho smrť. 

Postup pri evidencií pracovného úrazu je nasledovný:

  1. Zistiť príčinu a okolnosti vzniku pracovného úrazu s prítomnosťou zamestnanca, ktorý úraz utrpel.

  2. Spísať záznam o pracovnom úraze, najneskôr do 4 dní po oznámení vzniku pracovného úrazu.

  3. Prijať a vykonať všetky opatrenia, aby sa podobné pracovné úrazy neopakovali.

Ktoré osobné údaje treba spracovávať?

  • titul, meno, priezvisko, 

  • dátum narodenia,

  • adresa trvalého pobytu,

  • denný vymeriavací základ,

  • podrobnosti o úraze (aký úraz zamestnanec utrpel, popis priebehu úrazu, príčina úrazu, dátum a miesto úrazu),

  • skríningové testy na alkohol.

Skríningové testy a BOZP

Spracúvaním osobných údajov skríningových testov sa eviduje kontrola dodržiavania právnych predpisov na zaistenie BOZP, teda kontrola, či nie je zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.

Ktoré osobné údaje treba spracovávať?

  • titul, meno, priezvisko,

  • oddelenie,

  • osobné číslo,

  • číslo OP,

  • pozícia,

  • nadriadený,

  • výsledok skúšky na prítomnosť alkoholu, psychotropných látok, omamných látok.

Príjemcom osobných údajov môže byť bezpečnostná služba, orgány činné v trestnom konaní, sprostredkovateľ – medicínske zariadenie, ktoré vykonáva testy.

Osobné údaje sa uchovávajú 5 rokov odo dňa, kedy bol záznamom vykonaný posledný záznam v dokumentácií. 

Veríme, že ste získali lepší prehľad o tom, aké osobné údaje treba o zamestnancoch spracovávať pri jednotlivých úkonoch v rámci zákona o BOZP. 

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.