• Riešenia prispôsobené pre váš segment

      Vyberte typ organizácie alebo podnikania a pozrite si riešenia šité na mieru.

  • Referencie
  • EN

Musí mať škola/školské zariadenie uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVaŠ SR“)?

Odpoveď na otázku, či škola alebo školské zariadenie musí mať uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVaŠ SR“), je – nie, nie je to povinnosť. Vysvetlenie tohto stanoviska si však vyžaduje hlbšie porozumenie legislatívnemu rámcu, ochrane osobných údajov a úlohám škôl v digitálnom a administratívnom prostredí. V tomto článku si preto podrobnejšie rozoberieme legislatívne súvislosti, zodpovednosti školy ako samostatného prevádzkovateľa osobných údajov, rozdiel medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom, úlohu MŠVVaŠ SR vo vzťahu ku školám, a prečo nie je uzatváranie takejto zmluvy potrebné, no v niektorých prípadoch zmysluplné.

Článok poskytuje praktické informácie a vysvetlenia v súlade s platným slovenským a európskym právom, najmä s Nariadením GDPR, zákonom o ochrane osobných údajov a zákonom o štátnej správe v školstve. Je určený riaditeľom škôl, zriaďovateľom, pedagogickým zamestnancom a aj rodičom, ktorí sa zaujímajú o to, ako sa spracúvajú ich údaje a aké sú právomoci jednotlivých subjektov v školskom systéme.

Postavenie školy ako prevádzkovateľa osobných údajov

Každá škola (základná, stredná, aj materská škola), ako aj školské zariadenie (napr. centrum voľného času, školská jedáleň), je samostatným prevádzkovateľom osobných údajov v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a nariadenia GDPR. To znamená, že nesie zodpovednosť za:

  • zber osobných údajov žiakov, rodičov, zamestnancov a iných subjektov údajov,
  • účel, na ktorý tieto údaje spracúva,
  • technické a organizačné opatrenia na ich ochranu,
  • sprostredkovateľské a zmluvné vzťahy s tretími stranami.

V dôsledku toho škola sama rozhoduje o tom, ktoré subjekty jej poskytujú služby, ako sú informačné systémy alebo mzdová agenda, a s týmito subjektmi uzatvára sprostredkovateľské zmluvy.

Rozdiel medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom

Podľa definícií v legislatíve:

  • Prevádzkovateľ je subjekt, ktorý určuje účely a prostriedky spracúvania osobných údajov (v tomto prípade škola alebo školské zariadenie).
  • Sprostredkovateľ je subjekt, ktorý spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa a na jeho pokyny (napr. dodávateľ IT systému, personálna agentúra, externý účtovník).

MŠVVaŠ SR nevykonáva spracovateľské operácie v mene školy. Je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti školstva, nie poskytovateľom služieb. To znamená, že ani zo zákona, ani z hľadiska výkonu administratívnych činností štandardne neposkytuje školám služby, ktoré by mali charakter sprostredkovateľskej činnosti.

Úloha MŠVVaŠ SR v školskom systéme

MŠVVaŠ SR plní najmä tieto úlohy:

  • vykonáva štátnu správu v oblasti školstva,
  • určuje rámcový a legislatívny rámec pre činnosť škôl,
  • zabezpečuje financovanie škôl zo štátneho rozpočtu,
  • spravuje celoštátne informačné systémy ako RIS (Rezortný informačný systém) alebo ŠVS (Štátny vzdelávací systém).

V prípade, že MŠVVaŠ SR zabezpečuje pre školy niektorý centrálny informačný systém, ako napr. RIS, tento systém je spravovaný centrálne a školy doň vkladajú svoje údaje ako samostatné prevádzkovatelia. MŠVVaŠ SR v tomto prípade zvyčajne vystupuje ako prevádzkovateľ vo vlastnom mene, nie ako sprostredkovateľ vo vzťahu k školám.

Prečo teda školy nemusia uzatvárať sprostredkovateľskú zmluvu s MŠVVaŠ SR

Na základe vyššie uvedeného môžeme konštatovať:

  • MŠVVaŠ SR nemá charakter sprostredkovateľa v zmysle GDPR, pretože nevykonáva spracúvanie údajov na priamu žiadosť školy.
  • MŠVVaŠ SR má vo vzťahu k školám vlastné zákonné oprávnenie získavať údaje a tieto údaje sú poskytované na základe zákona, nie zmluvy.
  • Nie je potrebná sprostredkovateľská zmluva, pretože zákonné poskytovanie údajov nemá komerčný a zmluvný charakter.

Ak by však MŠVVaŠ SR poskytovalo nejakú službu (napr. správu e-learningovej platformy pre konkrétnu školu), v takom prípade by sa status mohol zmeniť a zmluva by bola opodstatnená. V praxi sa to však zatiaľ nevyskytuje.

Výnimočné situácie, kedy by mohlo byť vhodné uzatvoriť zmluvu

Aj keď bežne nie je potrebné uzatvárať sprostredkovateľskú zmluvu s MŠVVaŠ SR, existujú výnimočné situácie, kedy by škola mohla zvážiť zmluvný vzťah:

  • Ak MŠVVaŠ SR zverí škole spracovanie údajov vo svojej databáze ako externe poverenému subjektu.
  • Ak ministerstvo poskytuje špecifickú IT službu na mieru pre školu – nie ako štandardizovaný systém.
  • Spoločné projekty, kde sa spracúvajú citlivé údaje a je potrebné si upraviť práva a povinnosti zmluvným dokumentom.

V týchto prípadoch však ide o výnimky, nie bežnú prax. Bežne nie je dôvod uzatvárať sprostredkovateľské zmluvy medzi školami a MŠVVaŠ SR.

Odporúčania pre školy

Na základe zistení odporúčame školám nasledovné:

  • Preskúmať postavenie dodávateľov IT, mzdových alebo iných služieb – tieto subjekty sú zvyčajne sprostredkovatelia a je potrebné mať s nimi uzatvorené zmluvy.
  • Nežiadali od ministerstva sprostredkovateľskú zmluvu, pokiaľ MŠVVaŠ SR poskytuje len rámcové zákonné služby bez priameho spracovania údajov v mene školy.
  • Viesť samostatnú dokumentáciu v súlade s GDPR a zákonom o ochrane osobných údajov, vrátane záznamov o spracovateľských činnostiach.

Záver

Školy a školské zariadenia nie sú povinné uzatvárať sprostredkovateľskú zmluvu s MŠVVaŠ SR. Z pohľadu legislatívy ide o dva nezávislé subjekty s vlastnou právnou a administratívnou zodpovednosťou. MŠVVaŠ SR má zákonné oprávnenie získavať údaje, prípadne prevádzkovať systémy, no nevykonáva služby za školy. Takáto zmluva by teda bola nadbytočná a nevhodná, ak neexistuje osobitný dôvod, ktorý by si vyžadoval zmluvné upravenie vzťahu. Školy by sa mali sústrediť skôr na riadne zmluvné pokrytie skutočných sprostredkovateľov – napr. softvérových dodávateľov, účtovníkov a externých konzultantov.

Neriskujte pokutu až 10 000 €. Pomôžeme vám vypracovať smernicu NIS 2 pre vašu organizáciu alebo firmu. Bude si to vyžadovať 30 min vášho času a ani nemusíte nikam cestovať.

Akciová ponuka do 20. 2. 2026

Implementácia smernice NIS 2
15 EUR
20,00 EUR / mesiac

Často kladené otázky

Čo je Silver Ticket Attack

Úvod: Silver Ticket Attack je pojem, ktorý sa často objavuje pri diskusiách o kybernetickej bezpečnosti, najmä v kontexte útokov na systémy Windows. Tento typ útoku sa týka manipulácie s autentifikačnými procesmi v rámci služieb, ktoré používajú Kerberos – protokol autentifikácie v sieti. Cieľom takéhoto útoku je získať neoprávnený prístup ku kritickým službám v sieti bez […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je Shoulder Surfing

Čo je Shoulder Surfing? Shoulder surfing je termín, ktorý sa používa na opis praktiky, kde sa neoprávnený pozorovateľ pokúša získať dôverné informácie tým, že ich odčíta priamo z obrazovky počítača, mobilného zariadenia alebo papierov bez vedomia alebo súhlasu obete. Táto metóda je obzvlášť populárna v rušných priestoroch, ako sú kaviarne, letiská alebo verejné dopravné prostriedky, […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je Shellshock

**Čo je Shellshock a prečo by vás to malo zaujímať?** Shellshock, známy aj ako „Bash Bug,“ je bezpečnostná zraniteľnosť, ktorá bola objavená v skriptovacom jazyku Bash, široko používanom v systémoch založených na UNIXe, vrátane Linuxu a Mac OS X. Tento chybný mechanizmus umožňuje útočníkom manipulovať s prostredím prostredníctvom nebezpečných skriptov, čo potenciálne vedie k neautorizovanému […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je Screenlogger

Čo je Screenlogger? Screenlogger je bezpečnostný nástroj, ktorý sa často používa na záznam aktivít, ktoré sa dejú na obrazovke vášho počítača. Jeho hlavnou funkciou je sledovanie a ukladaní obrazu z obrazovky vo forme snímok alebo videí. Tento softvér môže byť užitočný na rôzne účely, od rodičovskej kontroly cez dohľad nad zamestnancami až po monitorovanie vlastného […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je Scareware

Čo je Scareware? Scareware predstavuje typ podvodného softvéru, ktorý má jediný účel – zastrašiť alebo manipulovať používateľov počítačov a mobilných zariadení na vykonávanie nežiaduceho správania, najčastejšie k nákupu nepotrebného bezpečnostného softvéru. Tieto programy často používajú rôzne psychologické triky, aby používateľa presvedčili, že ich zariadenie je infikované vážnymi vírusmi a jediným riešením je kúpa ich produktu. […]

Zobraziť celú odpoveď