• Riešenia prispôsobené pre váš segment

      Vyberte typ organizácie alebo podnikania a pozrite si riešenia šité na mieru.

  • Referencie
  • EN

Bude prevádzkovateľ povinný vypracovať bezpečnostný projekt podľa GDPR? 

Otázka, či je prevádzkovateľ podľa GDPR povinný vypracovať bezpečnostný projekt, má svoje opodstatnenie najmä v kontexte legislatívnych požiadaviek na ochranu osobných údajov. Odpoveď znie: podľa samotného GDPR (Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679) nie je povinnosť vyhotoviť tzv. „bezpečnostný projekt“ v slovenskom poňatí explicitne stanovená. GDPR ako také nenariaďuje vypracovanie dokumentu pod týmto názvom, ale vyžaduje iné dokumentačné povinnosti, ktoré vo svojom obsahu môžu zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany ako bezpečnostný projekt.

Bezpečnostný projekt ako oficiálny dokument vychádzal zo skôr platného slovenského zákona o ochrane osobných údajov, ktorý bol nahradený GDPR. Vďaka nariadeniu však organizácie a podnikatelia musia aj naďalej preukazovať, že osobné údaje spracúvajú v súlade s právom, čo prináša potrebu vytvárať interné postupy, opatrenia, a dokumentáciu, ktoré môžeme z praktického hľadiska prirovnať k pôvodnému bezpečnostnému projektu. V nasledujúcich častiach článku si podrobne vysvetlíme, čo GDPR v tejto oblasti vyžaduje, aké dokumenty sú potrebné a ako zabezpečiť ochranu osobných údajov v praxi bez toho, aby sa prevádzkovateľ dopustil porušenia nariadenia.

Rozdiel medzi bezpečnostným projektom a dokumentáciou podľa GDPR

Bezpečnostný projekt bol v minulosti kľúčovým dokumentom podľa slovenského zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. GDPR však tento dokument ako taký nemenoval, ani nevyžaduje vyhotovenie dokumentu s rovnakým názvom. Namiesto toho kladie dôraz na princípy zodpovednosti, transparentnosti a bezpečnosti.

Dokumentácia podľa GDPR musí obsahovať:

  • záznamy o spracovateľských činnostiach,
  • záznamy o súhlase dotknutých osôb (ak je potrebný),
  • interné procesy spracovania údajov,
  • vyhodnotenie rizík a zodpovedajúce bezpečnostné opatrenia,
  • v prípade potreby dopadovú štúdiu (DPIA),
  • politiku ochrany osobných údajov,
  • zásady uchovávania údajov a ich mazania,
  • zmluvy so sprostredkovateľmi alebo tretími stranami,
  • plán reakcie na porušenie ochrany údajov.

To znamená, že hoci bezpečnostný projekt ako dokument zanikol, jednotlivé jeho prvky si GDPR ponecháva a často ešte sprísňuje.

Princíp zodpovednosti a povinnosť dokumentácie

Jedným z hlavných princípov GDPR je princíp zodpovednosti (accountability). Ten hovorí, že prevádzkovateľ je nielen povinný dodržiavať pravidlá nariadenia, ale aj o tom viesť dôkaznú dokumentáciu. V tomto zmysle je každý prevádzkovateľ povinný dokumentovať, ako zabezpečil súlad s GDPR.

Čo znamená byť “zodpovedný” prevádzkovateľ?

Podľa GDPR musí prevádzkovateľ preukázať, že:

  • implementoval vhodné technické a organizačné opatrenia,
  • zabezpečil primeranú úroveň bezpečnosti,
  • vyhodnotil riziká vyplývajúce zo spracúvania údajov,
  • školil svojich zamestnancov a informoval ich o povinnostiach,
  • vedie aktuálne záznamy o činnostiach spracúvania,
  • v prípade potreby vykonal posúdenie vplyvu na ochranu údajov (DPIA).

Táto dokumentácia môže byť rôzne štruktúrovaná a nesie podobnosť s pôvodným bezpečnostným projektom, ale je flexibilnejšia a zameraná na konkrétne spracovateľské operácie.

Povinnosť vypracovať dopadovú štúdiu (DPIA)

Dôležitou súčasťou novej GDPR legislatívy je povinnosť vykonať tzv. DPIA – posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov. Tento proces je povinný v prípade, keď spracúvanie pravdepodobne povedie k vysokému riziku pre práva a slobody dotknutých osôb.

Kedy je DPIA povinná?

DPIA sa vyžaduje najmä v nasledujúcich prípadoch:

  • automatizované rozhodovanie vrátane profilovania,
  • rozsiahle spracovanie citlivých údajov (napr. zdravotné údaje),
  • systémové monitorovanie verejného priestranstva (napr. pomocou CCTV),
  • kombinácia viacerých databáz za účelom analýz alebo profilovania.

Výkon posúdenia musí byť zdokumentovaný, vrátane opisu plánovaných operácií, posúdenia ich nevyhnutnosti, hodnotenia rizík a opisu plánovaných opatrení na ich zvládnutie.

Bezpečnostné opatrenia ako náhrada za „projekt“

GDPR výrazne kladie dôraz na technické a organizačné opatrenia, ktorými má prevádzkovateľ zabezpečiť primeranú úroveň ochrany spracúvaných údajov. Tieto opatrenia by mali byť súčasťou internej dokumentácie – teda aj akéhosi „bezpečnostného konceptu“, ktorý možno považovať za nástupcu bezpečnostného projektu.

Typické bezpečnostné opatrenia zahŕňajú:

  • šifrovacie mechanizmy,
  • autentifikačné systémy (napr. dvojfaktorové overenie),
  • riadenie prístupu k údajom,
  • dohľad nad dátovými tokmi,
  • zálohovanie a obnova dát,
  • interné smernice a školenia zamestnancov.

Tieto opatrenia musia byť prispôsobené konkrétnemu prostrediu organizácie a tiež rizikám, ktoré môže spracovanie údajov predstavovať.

Úloha povinného subjektného zastupovania – zodpovedná osoba

Ak organizácia patrí medzi tie, ktoré sú podľa GDPR povinné menovať zodpovednú osobu na ochranu osobných údajov (DPO), potom táto osoba hrá kľúčovú úlohu pri navrhovaní bezpečnostných opatrení, dohľade nad súladom a dokumentáciou.

Zodpovedná osoba sleduje legislatívu, dohliada na práva dotknutých osôb a je kontaktným bodom pre Úrad na ochranu osobných údajov. V praxi často pomáha aj s vypracovaním interných smerníc a dokumentácie podobnej bezpečnostnému projektu.

Prechod z národnej legislatívy na GDPR – zánik bezpečnostného projektu

Po zavedení GDPR do praxe (od 25. mája 2018) došlo k zrušeniu slovenského zákona o ochrane osobných údajov v pôvodnej forme, čím zanikla aj zákonná povinnosť vypracovať bezpečnostný projekt. GDPR však vytvorilo rámec, ktorý má omnoho širšie základy a vyžaduje celkovú dokumentovanú bezpečnostnú a právnu stratégiu.

Organizácie preto museli aktualizovať svoje interné pravidlá a dokumentáciu tak, aby komunikovali nový prístup k ochrane osobných údajov na základe GDPR princípov.

Praktické odporúčania a záver

Aj keď GDPR formálne nevyžaduje vypracovanie dokumentu s názvom „bezpečnostný projekt“, v praxi odporúčame vyhotovenie dokumentácie, ktorá:

  • pokryje všetky požiadavky nariadenia,
  • bude dobre štruktúrovaná a ľahko dostupná pre interný aj externý audit,
  • umožní rýchlu reakciu pri podozrení na bezpečnostný incident,
  • slúži ako komunikačný nástroj pre zamestnancov a sprostredkovateľov.

Záverom možno konštatovať, že vypracovanie bezpečnostného projektu ako samostatného dokumentu už nie je zákonnou požiadavkou, no jeho podstatné časti stále žijú vo forme GDPR dokumentácie. Preto je v záujme každého prevádzkovateľa mať dôkladne a preukázateľne spracované všetky procesy ochrany osobných údajov.

Neriskujte pokutu až 10 000 €. Pomôžeme vám vypracovať smernicu NIS 2 pre vašu organizáciu alebo firmu. Bude si to vyžadovať 30 min vášho času a ani nemusíte nikam cestovať.

Akciová ponuka do 20. 2. 2026

Implementácia smernice NIS 2
15 EUR
20,00 EUR / mesiac

Často kladené otázky

Čo je phone scam?

Úvod Telefónny podvod, známy tiež ako „phone scam,“ je čoraz bežnejší spôsob, akým sa podvodníci snažia získať osobné údaje alebo peňažné prostriedky od ľudí. Využívajú pri tom telefónne hovory alebo textové správy, ktoré sa môžu zdať dôveryhodné, avšak ich skutočným cieľom je podviesť obeť. Podvodníci sa často vydávajú za autority, ako sú banky, vládne inštitúcie […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je USB-borne attack?

**Čo je USB-borne attack?** USB-borne attack, alebo útok prenosom cez USB, je bezpečnostná hrozba, ktorá využíva USB zariadenie na šírenie škodlivého softvéru alebo na zneužitie systému. Tieto útoky patria medzi najstaršie a najrozšírenejšie metódy kybernetických útokov, pretože USB zariadenia sú bežne používané na prenos dát medzi počítačmi. Útočníci môžu manipulovať s USB zariadeniami tak, aby […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je to kybernetický útok DNS spoofing?

Čo je to kybernetický útok DNS spoofing? DNS spoofing je jednou z foriem kybernetických útokov, ktorá sa zameriava na kompromitovanie systému doménových mien (DNS), ktorý slúži ako „internetové telefónne zoznamy“. Vďaka DNS prebieha preklad doménových mien ako „www.priklad.sk“ na IP adresy, ktoré sú pre počítače zrozumiteľné. DNS spoofing umožňuje útočníkovi manipulovať s odpoveďami DNS serverov, […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je to kybernetický útok XSS (Cross-site scripting)?

Čo je to kybernetický útok XSS (Cross-site scripting)? XSS (Cross-site Scripting) je druh kybernetického útoku, ktorý sa využíva na vloženie škodlivého kódu do webových aplikácií. Útočníci môžu takto manipulovať s webovým obsahom, ukradnúť údaje alebo vykonať iné škodlivé aktivity. Hoci sa tento útok môže zdať jednoduchý, jeho dôsledky môžu byť významné a zasiahnuť používateľov i […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je pharming?

Pharming je relatívne nový druh kybernetického podvodu, ktorý ohrozuje bezpečnosť používateľov internetu. Je to technika, ktorá útočníkom umožňuje presmerovať legitímny webový prenos na falošné webové stránky. Tieto podvodné stránky často vyzerajú takmer identicky ako pôvodné stránky, čo znamená, že neopatrní používatelia môžu nevedomky zadať svoje osobné údaje, heslá a iné citlivé informácie, ktoré potom útočníci […]

Zobraziť celú odpoveď