Postup obcí a samospráv pri zverejňovaní zmlúv, faktúr a objednávok podľa zákona č. 546/2010 Z. z.

PREHĽAD HLAVNÝCH POVINNOSTÍ VYPLÝVAJÚCICH Z TOHTO ZÁKONA

I. Zverejňovanie zmlúv

Od 1. januára 2011 sú podľa novely zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, doplnenej zákonom č. 546/2010 Z. z., orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a ich podriadené subjekty povinné zverejňovať zmluvy, vrátane dodatkov, ktoré sa týkajú hospodárenia s verejnými financiami. Tieto zmluvy sa zapisujú do Centrálneho registra zmlúv spravovaného Úradom vlády SR.

Kde majú obce, mestá a vyššie územné celky zverejňovať zmluvy?
Subjekty ako obce, mestá, VÚC a ich príspevkové či rozpočtové organizácie, ktoré nie sú súčasťou štátnej správy, sú povinné zverejňovať zmluvy na svojich webových stránkach. Pokiaľ takúto stránku nemajú, môžu využiť bezplatné zverejnenie v Obchodnom vestníku.

Zmluvy uzatvorené po 1. januári 2011, ktoré sa týkajú použitia verejných prostriedkov, nadobúdajú platnosť až po ich zverejnení. Ak zmluva nie je zverejnená, považuje sa za neúčinnú.

Zverejnenie zmluvy môže iniciovať aj druhá strana
V prípade, že zmluva nie je zverejnená do siedmich dní od jej podpisu povinnou osobou, má právo podať návrh na zverejnenie aj druhý účastník zmluvy – napríklad dodávateľ. Tento návrh môže byť zaslaný písomne alebo elektronicky cez portál Ministerstva spravodlivosti: www.justice.gov.sk.

Ako postupovať pri zasielaní zmluvy do Obchodného vestníka písomne?
Ak je preferovaná písomná forma komunikácie, je potrebné zaslať do redakcie Obchodného vestníka:

  • kópiu podpísanej zmluvy (prípadne dodatku),
  • príslušné tlačivo (dostupné na stránke ministerstva).

Adresa pre zasielanie:
Ministerstvo spravodlivosti SR, Redakcia Obchodného vestníka, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava

Pred samotným zverejnením je potrebné zabezpečiť niekoľko úkonov
Zmluva musí byť zverejnená v podobe, v akej bola podpísaná. Odporúča sa vykonať kontrolu súladu medzi originálom a zverejnenou verziou. Niektoré časti zmluvy však musia byť anonymizované – konkrétne tie, ktoré:

  • obsahujú utajované skutočnosti (v zmysle osobitného zákona),
  • podliehajú bankovému, daňovému alebo obchodnému tajomstvu.

Čo je možné v zmluve zverejniť?
Medzi verejne prístupné údaje patria:
cenové podmienky, zmluvné pokuty, predmet plnenia (tovary, služby), čísla dokladov, parcelné a súpisné čísla, identifikácia katastra, ŠPZ, dátumy a miesta plnenia, mená zástupcov, dátumy podpisu a iné.

Zverejniť sa môžu aj informácie týkajúce sa použitia verejných prostriedkov, dokonca aj v prípade, že by mohli spadať pod obchodné tajomstvo.

Čo ak zmluva nebude zverejnená?
Zmluva, ktorá nebola zverejnená, nenadobudne účinnosť. Ak neprebehne zverejnenie do troch mesiacov od podpisu, zmluva sa považuje za neuzatvorenú. Dodávateľ alebo druhý účastník môže iniciovať zverejnenie v prípade nečinnosti samosprávy po siedmich dňoch.

II. Zverejňovanie faktúr a objednávok

Povinné osoby musia zverejňovať:

  • objednávky do 10 dní od ich vystavenia,
  • faktúry do 10 dní od ich doručenia, najneskôr však do 30 dní od zaplatenia.

Tieto dokumenty sa zverejňujú výhradne na webovej stránke danej inštitúcie.
Poznámka: Táto povinnosť sa netýka objednávok nadväzujúcich na už zverejnenú zmluvu.

Zákon umožňuje vláde stanoviť minimálnu sumu, od ktorej bude povinné zverejňovanie. Táto otázka je aktuálne predmetom medziresortného rokovania a pripravuje sa príslušné nariadenie.

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.