Školy POZOR: toto je 5 najčastejších kyberútokov na školské zariadenia

V dnešnej ére technológií čelí vzdelávací sektor neustále novým výzvam na poli kybernetickej bezpečnosti. Školy sa čoraz častejšie stávajú cieľmi kyberútokov, čo ohrozuje bezpečnosť citlivých údajov nielen žiakov, ale aj učiteľov a ostatných pracovníkov. Identifikovali sme päť najbežnejších typov útokov, ktorými sa kyberútočníci snažia narušiť každodenné fungovanie vzdelávacích inštitúcií.

Najčastejšia pasca

Phishing sa v súčasnosti vyskytuje v približne 35 % všetkých kybernetických útokov, ktoré zasahujú školské prostredie. Útok spočíva v tom, že podvodníci posielajú podvodné e-maily alebo vytvárajú falošné webové stránky, aby získali prihlasovacie údaje alebo iné citlivé informácie. Tieto aktivity sú často maskované ako komunikácia od vedenia alebo od iných dôveryhodných osôb a inštitúcií.

Ransomvér – digitálny únos dát

Ransomvér predstavuje 25 % útokov na vzdelávacie zariadenia. Tento typ softvéru zašifruje kritické dáta, za ktoré útočníci následne požadujú výkupné. Takéto situácie nielenže narušujú každodennú činnosť školy, ale môžu viesť aj k nenahraditeľným stratám dôležitých informácií.

Úniky údajov

Približne 20 % kyberútokov vyústi do úniku citlivých údajov. Útočníci využívajú príležitosti na prístup k osobným informáciám študentov, zamestnancov a administratívy. Tieto dáta môžu byť zneužité na podvody alebo predávané na čiernom trhy, čo ohrozuje bezpečnosť a súkromie všetkých zainteresovaných.

DDoS útoky – preťaženie systému

Distribuované útoky odmietnutia služby (DDoS) sú zamerané na preťaženie školských serverov a sietí. Tieto útoky vedú k dočasnej nedostupnosti služieb, čo významne narušuje online vzdelávanie a prístup k študijným materiálom.

Riziká nezabezpečených Wi-Fi sietí

Slabé zabezpečenie školských Wi-Fi sietí je jedným z najčastejších oslabení kyberbezpečnosti škôl. Útočníci majú možnosť zachytávať dátové prenosy, odpočúvať komunikáciu alebo inak manipulovať so zariadeniami, ktoré sú k sieti pripojené. Nezabezpečené spojenia sú často vstupnou bránou pre komplikovanejšie útoky, napríklad útoky typu man-in-the-middle.

Udržanie kybernetickej bezpečnosti na školách: investícia do budúcnosti

Kybernetické hrozby pre vzdelávacie inštitúcie sú skutočným problémom, ktorý si vyžaduje serióznu pozornosť. S rastúcim počtom útokov je nevyhnutné, aby školy systematicky investovali do efektívnych bezpečnostných opatrení.

Pravidelné školenia o kybernetickej bezpečnosti, ako aj neustále zlepšovanie ochrany údajov, sú kľúčovými elementmi v úspešnej stratégii ochrany škôl pred kybernetickými útokmi. Zlepšená obrana a znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti výrazne znižujú riziko útokov a pomáhajú chrániť kritické údaje všetkých, ktorí sú súčasťou vzdelávacieho procesu.

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.