Prehľad štátnych orgánov/úradov zastrešujúcich kyberbezpečnosť na Slovensku

Autor: admin

Kybernetická bezpečnosť už nie je prioritou iba súkromných firiem. Čoraz častejšie sa terčom kybernetických zločincov stávajú úrady, štátne inštitúcie, ale aj jednotliví občania. Aby krajina vedela odolávať rastúcim kybernetickým hrozbám, potrebuje mať na štátnej, národnej, ale aj medzinárodnej úrovni zriadené zložky, ktoré ju budú chrániť a tým aj jej suverenitu, financie a občanov. Aké štátne úrady a inštitúcie, ale aj zložky na úrovni EÚ, zastrešujú kyberbezpečnosť na Slovensku? Na to sa pozrieme v dnešnom článku.

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ)

NBÚ zabezpečuje koordináciu a dohľad nad kybernetickou bezpečnosťou na Slovensku, vrátane reakcie na kybernetické incidenty, vydávania bezpečnostných štandardov a spolupráce s národnými aj medzinárodnými partnermi na ochrane kritickej infraštruktúry. NBÚ poskytuje podporu a poradenstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre verejný aj súkromný sektor. Organizuje cvičenia a školenia na zvyšovanie odolnosti proti kybernetickým hrozbám. Taktiež spravuje systém hlásenia a riešenia kybernetických incidentov, aby minimalizoval dopady na národnú bezpečnosť.

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti (SK-CERT)

SK-CERT je samostatný útvar, ktorý spadá pod Národný bezpečnostný úrad.  SK-CERT uvádza medzi svojimi kompetenciami riadenie bezpečnostných incidentov, odstraňovanie ich následkov a obnovu činnosti informačných systémov. Okrem toho tiež vykonáva informačné, osvetové, analytické a výskumné aktivity týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti.

Computer Security Incident Response Team Slovakia (CSIRT.SK)

CSIRT.SK narozdiel od SK-CERTu nie je národná, ale vládna zložka a patrí pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI). Funkciou CSIRTu je reagovať na bezpečnostné incidenty v štátnej a verejnej správe, napríklad aj v oblasti telekomunikácií, či internetových služieb. Podobne ako pri SK-CERTe tiež zastrešuje odstránenie následkov incidentov a riadi obnovu optimálnej činnosti systémov a technológií verejnej správy. Samozrejme zodpovedá aj za osvetovú činnosť a rôzne spolupráce v oblasti kyberbezpečnosti.

Kompetenčné a certifikačné centra kybernetickej bezpečnosti (CYBERCOMPETENCE.SK)

Poslanie CYBERCOMPETENCE.SK je vo verejnom záujme napomáhať k plneniu odborných úloh úradu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ochrany utajovaných skutočností, šifrovej ochrany a dôveryhodných služieb. Kompetenčné centrum vykonáva certifikačné audity kybernetickej bezpečnosti, školenia, ako aj rôzne konzultácie a znaleckú činnosť. 

Agentúru Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA)

Náplňou činnosti tejto agentúry je zabezpečenie čo najvyššej spoločenskej úrovne kybernetickej bezpečnosti naprieč členskými krajinami EÚ. Dôležitou kompetenciou ENISY je vydávanie certifikátov kybernetickej bezpečnosti, napríklad pre produkty týkajúce sa informačných a komunikačných technológií. ENISA tiež spolupracuje s ďalšími zložkami EÚ na tvorbe efektívnej kybernetickej bezpečnosti ako pre súčasnosť, tak budúcnosť.

 

Slovensko je tak ako aj akákoľvek iná krajina sveta pravidelne ohrozovaná kybernetickými útokmi a práve preto sú spomínané úrady a orgány dnes podstatnejšie, ako kedykoľvek predtým. 

 

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.