Plánujete si inštalovať kamery? Viete, aké povinnosti by ste mali splniť?

Inštalácia kamier sa stala bežným spôsobom, ako chrániť majetok, zaistiť bezpečnosť zamestnancov či monitorovať verejné priestranstvá. Mnoho firiem a obecných úradov však často netuší, že montážou kamery sa stávajú prevádzkovateľom, ktorý spracúva osobné údaje. Akonáhle kamera sníma priestor, kde sa môžu nachádzať identifikovateľné osoby, vstupuje do hry Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, známejšie ako GDPR. Nejde teda len o technickú záležitosť, ale o proces s jasnými právnymi pravidlami.

1. Oprávnený záujem: Dôvod na monitorovanie musí byť skutočný a legitímny

Pred samotnou inštaláciou si musíte položiť kľúčovú otázku: Prečo kameru potrebujem? Najčastejším právnym základom pre monitorovanie je oprávnený záujem, ktorým je zvyčajne ochrana majetku pred krádežou a vandalizmom alebo ochrana života a zdravia osôb. Tento dôvod však musí byť reálny, preukázateľný a nesmie byť len zámienkou.S týmto právnym základom sa neodmysliteľne spája tzv. test proporcionality. V rámci neho musíte zvážiť, či je monitorovanie kamerou skutočne nevyhnutné a či váš záujem prevažuje nad právom osôb na ochranu ich súkromia. Musíte vedieť zdôvodniť, prečo ste si zvolili práve kamerový systém a či neexistoval menej invazívny spôsob, ako dosiahnuť rovnaký cieľ.

2. Minimalizácia údajov: Kamery nesmú snímať všetko a všade

Základným princípom GDPR je minimalizácia. To znamená, že by ste mali monitorovať iba ten najnevyhnutnejší priestor na dosiahnutie vášho legitímneho cieľa. Kamera chrániaca vstup do budovy by nemala neprimerane zasahovať do verejného priestranstva, ako je chodník či cesta, a už vôbec nie snímať okná susednej budovy alebo súkromné pozemky. Vždy musíte rešpektovať súkromie ostatných.

Existujú miesta, kde je monitorovanie vo všeobecnosti neprípustné. Ide najmä o priestory, kde ľudia očakávajú vysokú mieru súkromia, ako sú toalety, šatne, sprchy alebo oddychové zóny pre zamestnancov. Rovnako citlivé je nahrávanie zvuku, ktoré je možné len vo výnimočných a prísne odôvodnených prípadoch.

3. Informačná povinnosť: Dajte jasne vedieť, že monitorujete

Ľudia majú právo vedieť, že vstupujú do monitorovaného priestoru, a to ešte predtým, ako doň reálne vstúpia. Túto informačnú povinnosť si najjednoduchšie splníte umiestnením viditeľnej nálepky alebo tabuľky s piktogramom kamery. Samotný obrázok však nestačí.Na informačnej tabuľke musia byť uvedené aj základné informácie v súlade s GDPR. Medzi ne patrí identifikácia toho, kto kamerový systém prevádzkuje (prevádzkovateľ), jasne uvedený účel monitorovania (napr. „Ochrana majetku“) a odkaz na miesto alebo spôsob, akým sa dotknuté osoby môžu dozvedieť viac o svojich právach (napríklad kontakt na zodpovednú osobu alebo odkaz na webovú stránku s podrobnosťami).

4. Doba uchovávania: Záznamy nemôžete skladovať donekonečna

Záznamy z kamier nemôžete uchovávať neobmedzene dlhú dobu. Musíte si vopred stanoviť presnú lehotu, po ktorej budú záznamy automaticky a bezpečne vymazané. Táto doba uchovávania musí byť primeraná účelu, na ktorý ste kamery inštalovali.

V praxi sa za štandard považuje doba 72 hodín (3 dni). Táto lehota zvyčajne postačuje na zistenie, či došlo k bezpečnostnému incidentu. Dlhšia doba uchovávania je možná, ale musíte ju vedieť riadne odôvodniť. Ak sa incident stane, konkrétny záznam si, samozrejme, môžete ponechať ako dôkazový materiál pre políciu alebo poisťovňu.

5. Bezpečnosť a prístup: Kto môže vidieť záznamy?

Ako prevádzkovateľ máte povinnosti spojené nielen so zberom, ale aj s ochranou dát. Záznamy musia byť primerane chránené pred stratou, zničením alebo neoprávneným prístupom. Bezpečnosť zahŕňa technické opatrenia (napr. umiestnenie nahrávacieho zariadenia v uzamknutej miestnosti) aj organizačné opatrenia (silné heslá, definovanie oprávnených osôb).

Musíte mať jasne stanovené, kto má k záznamom prístup. Mal by to byť len úzky a presne definovaný okruh poučených osôb. Poskytovanie záznamov tretím stranám, napríklad polícii, je možné len na základe oficiálnej žiadosti v súlade so zákonom.

Inštalácia kamier je účinný nástroj, no prináša so sebou značnú zodpovednosť. Nejde len o techniku, ale o proces, ktorý musí byť od začiatku v súlade s GDPR. Správne nastavenie kamerového systému vás ochráni nielen pred prípadnými pokutami, ale zároveň je prejavom rešpektu voči súkromiu občanov a zamestnancov.

Zvládnuť všetky tieto povinnosti, od vypracovania testu proporcionality až po nastavenie internej dokumentácie, môže byť náročné. Ak chcete mať istotu, že váš kamerový systém je v súlade so všetkými zákonnými požiadavkami, neváhajte sa obrátiť na odborníkov. V osobnyudaj.sk vám radi s touto problematikou pomôžeme a prevedieme vás celým procesom.

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.