• Riešenia prispôsobené pre váš segment

      Vyberte typ organizácie alebo podnikania a pozrite si riešenia šité na mieru.

  • Referencie
  • EN

Potrebujú zdravotnícke zariadenia získavať od každého pacienta súhlas na spracovanie osobných údajov?

Na otázku „Potrebujú zdravotnícke zariadenia získavať od každého pacienta súhlas na spracovanie osobných údajov?“ existuje stručná a jednoznačná odpoveď – nie vždy. V mnohých prípadoch majú zdravotnícke zariadenia zákonný dôvod na spracúvanie osobných údajov bez nutnosti získania súhlasu pacienta. Avšak, existencia mnohých výnimiek a špecifík zavádza neistotu nielen medzi pacientmi, ale aj medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

V tomto článku sa pozrieme podrobnejšie na to, ako to funguje v praxi, čo hovorí legislatíva (najmä GDPR a zákon o zdravotnej starostlivosti), čo je potrebné na legitímne spracúvanie údajov a kedy je skutočne nevyhnutné pýtať si súhlas. Cieľom je vysvetliť tento dôležitý aspekt ochrany osobných údajov spôsobom, ktorý je jasný, praktický a správne ukotvený v právnom rámci. Pre zdravotnícke zariadenia je pochopenie právnych povinností nevyhnutné pre ochranu seba i svojich pacientov.

Právny rámec spracovania osobných údajov v zdravotníctve

Spracovanie osobných údajov v oblasti zdravotnej starostlivosti sa riadi najmä nariadením GDPR (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a národnou legislatívou, konkrétne zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Tieto predpisy presne definujú, ako možno nakladať s údajmi pacientov.

Citlivé osobné údaje a ich ochrana

GDPR označuje údaje týkajúce sa zdravia za osobitnú kategóriu údajov. Patrí sem:

  • zdravotná dokumentácia
  • diagnostické výsledky
  • záznamy o liečbe
  • informácie o pohlaví, genetike, biometrii alebo reprodukčnom zdraví

Spracovanie týchto údajov je povolené len za presne definovaných podmienok. Jednou z týchto podmienok je aj existencia zákonného dôvodu, ktorý nahrádza potrebu získavať súhlas.

Kedy súhlas nie je potrebný

Väčšina zdravotníckych zariadení môže spracúvať osobné údaje bez súhlasu pacienta na základe týchto právnych titulov:

Spracovanie nevyhnutné na poskytovanie zdravotnej starostlivosti

Podľa článku 9 ods. 2 písm. h) GDPR je spracovanie údajov možné, ak je nevyhnutné za účelom:

  • poskytovania zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti,
  • diagnostiky,
  • liečenia a prevencie,
  • riadenia systémov zdravotníckych služieb.

V týchto prípadoch je spracovanie údajov považované za zákonnú povinnosť a nevyžaduje sa konkrétny informovaný súhlas pacienta.

Právna povinnosť

Podľa článku 6 ods. 1 písm. c) GDPR môže byť spracovanie nevyhnutné na splnenie právnej povinnosti, ktorou je napríklad vedenie zdravotnej dokumentácie, oznamovacie povinnosti voči štátu (napr. ÚVZ) alebo poisťovniam.

Kedy je súhlas potrebný

Aj napriek možnosti spracúvať údaje bez súhlasu existujú situácie, kedy súhlas pacienta je nevyhnutný. Tie vznikajú najmä v prípadoch, keď nie je jasne definovaný iný právny základ.

Marketingové a informačné účely

Ak zdravotnícke zariadenie chce použiť údaje pacienta na zasielanie newsletterov, pozvánok, alebo iných marketingových aktivít – tu je potrebné získať súhlas.

Výskum mimo bežnej liečby pacienta

Pri spracovaní údajov na výskumné účely (napr. vedecké analýzy, klinické štúdie), ktoré nie sú priame súčasťou liečby daného pacienta – je povinný informovaný súhlas.

Elektronická komunikácia nad rámec poskytovania starostlivosti

Ak pacient napríklad súhlasí s uchovávaním údajov o svojich predchádzajúcich konzultáciách pre budúce sledovanie alebo pri používaní aplikácií, ktoré si vyžadujú dlhodobejšiu interakciu.

Ako správne informovať pacienta

Aj keď súhlas nie je vždy potrebný, pacient má právo na informácie o tom, ako sú jeho údaje spracovávané. Toto je základná zásada transparentnosti podľa GDPR.

Obsah informačnej povinnosti

Zdravotnícke zariadenie musí pacientovi poskytnúť:

  • údaje o prevádzkovateľovi (meno, sídlo, kontakt),
  • účel spracovania údajov,
  • právny základ spracovania,
  • doba uchovávania údajov,
  • práva pacienta (napr. prístup, oprava, výmaz),
  • možnosť podať sťažnosť na Úrad na ochranu osobných údajov.

Spracovanie údajov tretími stranami

Zdravotnícke zariadenie často prenáša spracovanie údajov aj iným subjektom – napríklad IT firmám, ktoré zabezpečujú elektronické zdravotné záznamy alebo externým laboratóriám. Tieto subjekty sa označujú ako spracovatelia.

Zmluvný vzťah so spracovateľom

Každý takýto subjekt musí byť zmluvne viazaný a musí garantovať, že údaje spracúva v súlade s GDPR. Zdravotnícke zariadenie je ako prevádzkovateľ zodpovedné za výber dôveryhodného partnera a jeho kontrolu.

Uchovávanie a archivácia údajov

Dôležitým aspektom spracovania údajov je tiež doba ich uchovávania. Tu sa uplatňujú špeciálne predpisy v oblasti zdravotníctva:

  • Zdravotná dokumentácia sa musí uchovávať minimálne 20 rokov (v prípade niektorých kategórií údajov aj dlhšie).
  • Po uplynutí zákonnej doby musia byť údaje bezpečne zlikvidované.

Ani po ukončení dohľadu nad pacientom nie je možné automaticky vymazať všetky údaje – platí tu právna povinnosť archivácie.

Následky nesprávneho spracovania

Ak zdravotnícke zariadenie pochybí v oblasti ochrany osobných údajov, môže čeliť:

  • pokutám zo strany Úradu na ochranu osobných údajov (v tisícoch až státisícoch eur),
  • poškodeniu dobrej reputácie,
  • zodpovednosti za ujmy pacientov (napr. únik údajov).

Preto je dôležité venovať ochrane údajov systematickú pozornosť a mať vypracované interné postupy a školenia pre personál.

Záver: Praktické odporúčania pre zdravotnícke zariadenia

Spracovanie osobných údajov v zdravotníctve bez výslovného súhlasu pacienta je vo väčšine prípadov legálne, pokiaľ má poskytovateľ zákonný dôvod. No musí byť pritom dodržaná zásada minimalizácie údajov, bezpečnosti a transparentnosti.

Odporúčania:

  • Vždy informujte pacientov o tom, ako s ich údajmi nakladáte.
  • Zabezpečte interné školenia personálu o GDPR a pracovných postupoch.
  • Revidujte zmluvy so všetkými spracovateľmi údajov.
  • Vytvorte logický plán na uchovávanie a likvidáciu zdravotnej dokumentácie.
  • Získavajte súhlas iba vtedy, keď je zákonný titul nepostačujúci.

Transparentnosť, dôveryhodné spracovanie a právna presnosť sú kľúčom k ochrane pacienta a zároveň aj organizácie.

Neriskujte pokutu až 10 000 €. Pomôžeme vám vypracovať smernicu NIS 2 pre vašu organizáciu alebo firmu. Bude si to vyžadovať 30 min vášho času a ani nemusíte nikam cestovať.

Akciová ponuka do 20. 2. 2026

Implementácia smernice NIS 2
15 EUR
20,00 EUR / mesiac

Často kladené otázky

Čo je phone scam?

Úvod Telefónny podvod, známy tiež ako „phone scam,“ je čoraz bežnejší spôsob, akým sa podvodníci snažia získať osobné údaje alebo peňažné prostriedky od ľudí. Využívajú pri tom telefónne hovory alebo textové správy, ktoré sa môžu zdať dôveryhodné, avšak ich skutočným cieľom je podviesť obeť. Podvodníci sa často vydávajú za autority, ako sú banky, vládne inštitúcie […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je USB-borne attack?

**Čo je USB-borne attack?** USB-borne attack, alebo útok prenosom cez USB, je bezpečnostná hrozba, ktorá využíva USB zariadenie na šírenie škodlivého softvéru alebo na zneužitie systému. Tieto útoky patria medzi najstaršie a najrozšírenejšie metódy kybernetických útokov, pretože USB zariadenia sú bežne používané na prenos dát medzi počítačmi. Útočníci môžu manipulovať s USB zariadeniami tak, aby […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je to kybernetický útok DNS spoofing?

Čo je to kybernetický útok DNS spoofing? DNS spoofing je jednou z foriem kybernetických útokov, ktorá sa zameriava na kompromitovanie systému doménových mien (DNS), ktorý slúži ako „internetové telefónne zoznamy“. Vďaka DNS prebieha preklad doménových mien ako „www.priklad.sk“ na IP adresy, ktoré sú pre počítače zrozumiteľné. DNS spoofing umožňuje útočníkovi manipulovať s odpoveďami DNS serverov, […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je to kybernetický útok XSS (Cross-site scripting)?

Čo je to kybernetický útok XSS (Cross-site scripting)? XSS (Cross-site Scripting) je druh kybernetického útoku, ktorý sa využíva na vloženie škodlivého kódu do webových aplikácií. Útočníci môžu takto manipulovať s webovým obsahom, ukradnúť údaje alebo vykonať iné škodlivé aktivity. Hoci sa tento útok môže zdať jednoduchý, jeho dôsledky môžu byť významné a zasiahnuť používateľov i […]

Zobraziť celú odpoveď

Čo je pharming?

Pharming je relatívne nový druh kybernetického podvodu, ktorý ohrozuje bezpečnosť používateľov internetu. Je to technika, ktorá útočníkom umožňuje presmerovať legitímny webový prenos na falošné webové stránky. Tieto podvodné stránky často vyzerajú takmer identicky ako pôvodné stránky, čo znamená, že neopatrní používatelia môžu nevedomky zadať svoje osobné údaje, heslá a iné citlivé informácie, ktoré potom útočníci […]

Zobraziť celú odpoveď