Open Source Intelligence pre bežných ľudí aj firmy
Internet je najväčším archívom informácií, aký ľudstvo kedy vytvorilo. Denne naň ukladáme fotografie, komentáre, pracovné skúsenosti, uložené dokumenty či rôzne drobné digitálne stopy, nad ktorými sa ani nezamýšľame. Z nich všetkých sa stáva obrovské množstvo údajov, ktoré môže ktokoľvek vyhľadať, pospájať a využiť. Práve na tomto princípe funguje OSINT – open-source inteligencia, teda zhromažďovanie informácií z verejne dostupných zdrojov.
Hoci OSINT znie ako niečo, čo používajú tajné služby alebo veľké organizácie, v skutočnosti ide o techniky, ktoré dokáže používať aj bežný človek. OSINT neznamená žiadne hackovanie, prelamovanie ochrany ani neoprávnený zásah do systémov. Ide len o inteligentný spôsob vyhľadávania informácií, ktoré už na internete sú. A tých je, častokrát bez nášho vedomia, veľmi veľa.
Myšlienka OSINT-u nevznikla v posledných rokoch. Už počas druhej svetovej vojny spravodajské služby analyzovali verejne dostupné informácie z novín či rozhlasu, aby pochopili stratégie protivníka. Internet však všetko zmenil. Z verejných dokumentov, sociálnych sietí, databáz, registrov, únikov dát či technických údajov sa dnes dá vyskladať prekvapivo presný obraz o komkoľvek – o človeku aj o firme.
OSINT v praxi
V praxi sa OSINT využíva v mnohých oblastiach. Bezpečnostní analytici sledujú úniky hesiel a technické informácie o systémových zraniteľnostiach. Policajné zložky využívajú verejné dáta na odhaľovanie podvodov, pátranie po osobách či preverovanie online aktivít. Novinári overujú pravosť fotografií alebo videí zo sociálnych sietí a pomocou verejných údajov identifikujú miesta, ľudí či čas udalosti. Firmy používajú OSINT na preverovanie obchodných partnerov alebo reputácie. A bežní ľudia ho môžu využiť napríklad na zistenie toho, čo všetko o nich internet prezrádza.
Medzi najväčšie zdroje OSINT-u patria sociálne siete. Facebook, Instagram či LinkedIn obsahujú desiatky údajov, ktoré môžu útočníci využiť pri tvorbe presvedčivých phishingových správ. Mnohí ľudia si napríklad neuvedomujú, že ich pracovné pozície, rodinné fotografie, dovolenky a komentáre sú verejné. Ďalším zdrojom sú verejné registre ako ORSR alebo FinStat, kde sa nachádzajú ekonomické informácie o firmách. Pre bezpečnostných odborníkov sú cenné aj technické zdroje – napríklad digitálne certifikáty, DNS záznamy či staré webové dokumenty, ktoré v sebe často nesú informácie o použitom softvéri, dátume vytvorenia alebo menách autorov.
Niekedy stačí len niekoľko minút a útočník vie o obeti prekvapivo veľa. Na základe verejných informácií dokáže identifikovať e-mailové adresy vedúcich pracovníkov, zistiť, ako vyzerajú pracovné postupy, nájsť staré životopisy či komentáre z diskusií. Z fotografií dokáže odčítať typ zariadení, ktoré firma používa, z registrov zasa názvy dodávateľov. Takto pripravený útočník dokáže vytvoriť veľmi vierohodný falošný e-mail, ktorý presvedčí zamestnanca kliknúť na škodlivý odkaz alebo otvoriť infikovanú prílohu. Takýmto personalizovaným útokom sa hovorí spear-phishing a patria medzi najúčinnejšie kybernetické útoky súčasnosti.
Internet má však ešte jednu vlastnosť, ktorá robí OSINT takým silným: čo raz zverejníme, prestáva byť plne pod našou kontrolou. Fotografie, komentáre, staré dokumenty či osobné údaje môžu byť skopírované, uložené vo vyrovnávacej pamäti vyhľadávačov alebo archivované na miestach, o ktorých ani nevieme. Aj keď niečo odstránime, nemusí to znamenať, že to na internete prestalo existovať. Zmazať vlastnú digitálnu stopu je často technicky aj organizačne náročné, niekedy nemožné. Digitálna zdržanlivosť – zdieľať menej a premýšľať viac – sa tak stáva jedným zo základných prvkov osobnej kybernetickej bezpečnosti.
Používanie OSINT-u
Na to, aby človek OSINT používal, nepotrebuje žiadne špeciálne vybavenie. Stačí bežný notebook, webový prehliadač a trocha trpezlivosti. Pre profesionálov existujú aj špecializované nástroje. Napríklad CSI Linux je operačný systém vytvorený priamo pre OSINT analýzu. Maltego dokáže vizualizovať vzťahy medzi osobami, firmami a online stopami. SpiderFoot automatizovane zbiera informácie zo stovky zdrojov. Shodan a Censys vyhľadávajú zariadenia pripojené do internetu a poskytujú prehľad o ich technickej konfigurácii. Takéto nástroje však patria do rúk odborníkom a amatérskym používateľom môžu skôr uškodiť.
Napriek tomu, že OSINT môže pôsobiť desivo, má aj pozitívny rozmer. Pomáha pochopiť, ako sa naše údaje šíria internetom a učí nás byť opatrnejší. Bežní používatelia môžu napríklad skontrolovať, ktoré informácie majú verejné na sociálnych sieťach, či unikli ich heslá v niektorej zo známych databáz, alebo či sa dajú dohľadať staré dokumenty, ktoré už nechcú mať online.
Chrániť sa pred OSINT útokmi znamená predovšetkým dávať si pozor na to, čo o sebe zverejňujeme. Sociálne siete umožňujú obmedziť viditeľnosť osobných údajov, profilov a fotografií. Pri firmách je dôležité zvážiť, ktoré informácie o zamestnancoch sú nutné zverejniť a ktoré už predstavujú riziko. Mimoriadne dôležité je používať silné a jedinečné heslá a pravidelne sledovať, či sa niektoré z nich neobjavili v únikoch dát.
OSINT nám dáva moc pochopiť, čo o nás vie internet. Zároveň nás učí, že ochrana súkromia nie je len o technológiách, ale aj o zdravom rozume a kritickom myslení. Čím viac si uvedomujeme vlastné digitálne stopy, tým lepšie sa vieme chrániť pred manipuláciou, podvodmi a kybernetickými útokmi. A presne o tom OSINT v každodennom živote je — o informovanosti, nie o strachu.
