Keď dieťa zažíva šikanu v škole, neraz sa predpokladá, že s posledným zvonením sa jeho utrpenie končí. Realita je však iná. Obete šikany si jej následky často nesú dlho po odchode zo školského prostredia. Ich duševné zdravie môže byť vážne ohrozené a bolesť, ktorú si nesú, pretrváva aj v dospelosti. Tento článok má za cieľ upozorniť na traumu, ktorá nevymizne len preto, že dieťa zmení prostredie alebo vyrastie.
1. Šikana nekončí v triede
Školské prostredie je pre deti a dospievajúcich kľúčové – formuje ich sebaobraz, sebavedomie a medziľudské vzťahy. Keď sa v tomto prostredí vyskytne šikana, narúša základné psychické bezpečie. Dieťa sa prestáva cítiť v bezpečí nielen medzi spolužiakmi, ale aj medzi dospelými, ktorí by ho mali chrániť.
Problém nastáva, keď sa bolesť prenáša aj mimo školského areálu. Deti si so sebou nesú úzkosť, strach a pocity hanby domov, čo negatívne ovplyvňuje ich schopnosť fungovať aj mimo školy. Tieto emocionálne zranenia nezmiznú samy od seba.
2. Následky šikany v dospelosti
Mnohé obete šikany prežívajú dôsledky aj roky po tom, čo školu opustia. Ich sebaúcta môže byť trvale narušená, často sa stretávajú s problémami v medziľudských vzťahoch či v práci. Trauma zo šikany sa môže pretaviť do depresie, porúch príjmu potravy alebo úzkostných porúch.
Zvlášť nebezpečná je situácia, keď šikanované deti nevyhľadajú pomoc. V dospelosti si môžu nesprávne interpretovať svoje emocionálne reakcie a trauma ostáva nepochopená a neliečená.
3. Kyberšikana ako predĺžená ruka agresora
V dnešnej dobe často šikana nekončí fyzicky pri školských laviciach – pokračuje v online priestore. Kyberšikana umožňuje agresorom útočiť bez prestávky a v súkromí obete. Výsmech, urážky a výhražné správy sa stávajú súčasťou každodennej reality.
Táto forma útoku je ešte zákernejšia, pretože je ťažšie uniknúť. Obete šikany sú doslova prenasledované vo vlastnej izbe, prostredníctvom mobilu či počítača, čo ešte viac zintenzívňuje následky šikany a znižuje pocit bezpečia.
4. Ako si všimnúť, že dieťa trpí?
Rodičia, učitelia aj verejnosť by mali byť všímaví k varovným signálom. Medzi ne patrí náhla zmena správania, pokles prospechu, vyhýbanie sa škole či strata záujmov. Dieťa môže tiež trpieť psychosomatickými ťažkosťami ako bolesti hlavy alebo žalúdka.
Všímať si aj jemné zmeny v správaní môže byť kľúčové. Niekedy stačí empatia, otvorený rozhovor a prejavený záujem, aby si dieťa dovolilo prehovoriť o tom, čo sa deje.
5. Ako pomôcť obetiam šikany?
Podpora zo strany dospelých je rozhodujúca. Rodičia by mali byť deťom oporou, nie sudcami. Dôležité je vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa dieťa nebude báť hovoriť. Kontaktovanie školského psychológa alebo odborníka na duševné zdravie môže pomôcť nastaviť účinnú pomoc.
Z dlhodobého hľadiska je potrebné, aby školy zavádzali preventívne programy, ktoré aktívne pracujú so vzťahmi medzi deťmi a vytvárajú prostredie nulovej tolerancie voči šikane. Edukácia rodičov a učiteľov je pritom kľúčovým prvkom.
Napriek tomu, že škola je často miestom, kde šikana začína, jej následky zasahujú ďaleko za jej brány. Obete šikany potrebujú pochopenie, podporu a odbornú pomoc. Ak si spoločnosť uvedomí vážnosť problému, môže aktívne predchádzať tomu, aby trauma zo školských rokov ovplyvnila celý život.
Záverom platí, že šikana nie je len „detská záležitosť“, ktorú stačí premlčať. Je to závažný zásah do psychiky, ktorého následky môžu ovplyvniť kvalitu života človeka aj po desaťročiach. Dôležité je, aby sme sa ako spoločnosť naučili včas reagovať a pomáhať – nielen pri prvej slze, ale aj dlho po zazvonení.
