Kto je oprávnený prijímať oznámenia o protispoločenskej činnosti? Táto otázka má zásadný význam pre všetkých, ktorí sa chcú podieľať na odhaľovaní a nahlasovaní konania, ktoré je v rozpore so zákonom alebo verejným záujmom. V súčasnosti je protispoločenská činnosť považovaná za vážnu hrozbu pre právny štát, etiku vo verejnom aj súkromnom sektore a dôveru verejnosti. Slovenská legislatíva preto stanovuje konkrétne subjekty a osoby, ktoré sú oprávnené oznámenia prijímať a následne konať v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
Tento článok vysvetľuje, kto má túto právomoc, aké sú ich povinnosti, ako je zabezpečená ochrana oznamovateľov a čo celý proces reálne znamená v praxi. Zároveň odpovedá na otázky verejnosti, zamestnancov, zamestnávateľov aj odborníkov z oblasti práva, ktorí sa s problematikou whistleblowingu stretávajú vo svojej každodennej práci. Ak chcete pochopiť celý právny rámec a mechanizmy ochrany oznamovateľa, tento článok vám poskytne ucelené a detailné informácie.
Definícia protispoločenskej činnosti a legitímneho oznamovateľa
Protispoločenská činnosť zahŕňa konanie, ktoré je v rozpore s verejným záujmom alebo zákonom. Môže to byť napríklad korupcia, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, sprenevera, ohrozovanie života alebo zdravia zamestnancov, poškodzovanie životného prostredia či iné trestné činy alebo správne delikty s negatívnym dopadom na spoločnosť.
Legitímny oznamovateľ je osoba, ktorá má informácie o takejto činnosti z dôvodu pracovného pomeru, dobrovoľníckej činnosti, výkonu povolania alebo iného obdobného vzťahu k organizácii, kde protispoločenské konanie vzniklo alebo sa má vzniknúť.
Kategórie subjektov oprávnených prijímať oznámenia
Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (zákon č. 54/2019 Z. z.) rozlišuje niekoľko subjektov, ktoré sú oprávnené prijímať podnety:
1. Právnické osoby verejného sektora
Orgány verejnej moci ako ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, obce, školy, verejné podniky a ďalšie.
- Majú povinnosť zriadiť interný systém na oznamovanie protispoločenskej činnosti.
- Určujú zodpovednú osobu, ktorá oznámenia prijíma a preveruje.
2. Súdy, prokuratúry, polícia
Formálne inštitúcie, ktoré riešia oznámenia v trestnoprávnej rovine, ak majú podnet charakter trestného činu.
- Podnet môže oznamovateľ podať neanonýmne aj anonymne.
- Majú vyšetrovacie a represívne právomoci.
3. Úrad na ochranu oznamovateľov
Špecializovaný orgán zriadený zákonom č. 54/2019 Z. z., ktorý má celoštátnu pôsobnosť. Okrem iného:
- Prijíma a eviduje oznámenia o protispoločenskej činnosti.
- Rozhoduje o udelení statusu chráneného oznamovateľa.
- Kontroluje plnenie povinností zamestnávateľov.
4. Zamestnávatelia v súkromnom sektore
Pokiaľ zamestnávateľ zamestnáva viac ako 50 osôb, je povinný zriadiť interný systém na prijímanie oznámení (whistleblowing policy).
- Prijíma interné oznámenia od svojich zamestnancov.
- Určuje poverenú osobu alebo komisiu.
- Musí zabezpečiť dôvernosť a ochranu identity oznamovateľa.
Úlohy zodpovednej osoby a prijímacieho subjektu
Zodpovedná osoba zohráva kľúčovú úlohu v celom procese oznamovania. Jej úlohy sú nasledovné:
- Príjem a evidencia oznámení.
- Preverenie dôvodnosti oznámenia v stanovenej lehote (najviac 90 dní).
- Odporúčanie zamestnávateľovi na prijatie opatrení.
- Komunikácia s oznamovateľom a poskytovanie spätnej väzby.
Takisto musí garantovať zabezpečenie dôvernosti údajov a ochrany identifikácie oznamovateľa, čo je alfa a omega účinného whistleblowingu.
Vyžaduje sa forma oznámenia?
Oznámenie môže mať rôznu podobu, ale malo by obsahovať základné náležitosti:
- Popis činu alebo správania, ktoré je v rozpore so zákonom či etickými zásadami.
- Miesto, čas a okruh zapojených osôb (ak je známy).
- Dôkazy alebo indicie, podporujúce oznamovaný skutok.
Ľudia môžu oznámenia podávať:
- písomne – listom, e-mailom, prostredníctvom formulárov;
- ústne – osobne alebo prostredníctvom telefonickej linky;
- anonýmne – nie je podmienkou uviesť meno, ale takýto postup môže limitovať priebeh vyšetrovania.
Právna ochrana oznamovateľa a proces udelenia statusu
Ak sa ukáže, že oznámenie bolo urobené v dobrej viere a jeho cieľom nebolo škodiť, oznamovateľ má možnosť získať štatút chráneného oznamovateľa. O udelení rozhoduje Úrad na ochranu oznamovateľov.
Právna ochrana zahŕňa:
- Zákaz diskriminácie a odvety zo strany zamestnávateľa.
- Povinnosť zamestnávateľa vytvoriť podmienky na bezpečné oznamovanie.
- Možnosť súdnej ochrany, ak dôjde k odvetným opatreniam.
Dôsledky neplnenia povinností prijímateľov oznámení
Ak subjekt, ktorý má zákonnú povinnosť prijímať oznámenia, túto povinnosť ignoruje alebo zanedbáva, môžu mu hroziť sankcie:
- Pokuty zo strany úradu do výšky niekoľko tisíc eur.
- Následné súdne konania, ak zamestnávateľ nerešpektuje ochranu oznamovateľa.
- Reputačná škoda a strata dôvery verejnosti či zamestnancov.
Dodržiavanie právnej povinnosti prijímať a spracúvať oznámenia posilňuje vnútornú kultúru organizácií a prispieva k efektívnemu odhaľovaniu rizikového správania.
Záver: Prečo je dôležité vedieť, kto je oprávnený prijímať oznámenia
Vedieť, komu oznámenie adresovať, je prvým krokom k tomu, aby sa akákoľvek protispoločenská činnosť mohla riešiť efektívne a zákonne. Transparency, právne záruky a existencia jasného rámca prispejú k bezpečnému prostrediu, kde sa ľudia nebudú báť prehovoriť.
Každý, kto má informácie o možnom porušení zákona alebo verejného záujmu, by mal vedieť, že existujú organizácie a osoby, ktoré majú nielen povinnosť, ale aj kapacitu konať. A práve tieto nástroje a subjekty tvoria základný pilier dôvery a spravodlivosti v každej spoločnosti.