V dnešnej dobe sa s kamerami stretávame na každom kroku. Sú v obchodoch, na úradoch, v dopravných prostriedkoch, ale aj v súkromných priestoroch. Používanie kamerových systémov so záznamom však nie je bez pravidiel. Práve naopak, podlieha prísnej legislatíve, ktorej cieľom je chrániť naše súkromie. Základným právnym rámcom je Nariadenie GDPR a zákon o ochrane osobných údajov, ktoré stanovujú jasné mantinely pre všetkých, ktorí sa rozhodnú monitorovať priestor kamerou.
1. Účel a právny základ monitorovania
Pred inštaláciou akéhokoľvek kamerového systému je nevyhnutné zadefinovať jeho účel. Najčastejším dôvodom býva ochrana majetku, zdravia alebo odhaľovanie kriminality. Tento účel musí byť oprávnený, skutočný a konkrétny. Nestačí len všeobecné konštatovanie o „zvýšení bezpečnosti“.
Prevádzkovateľ musí mať na takéto monitorovanie aj právny základ. Tým je najčastejšie oprávnený záujem prevádzkovateľa alebo tretej strany. V praxi to znamená, že záujem na ochrane majetku musí prevážiť nad záujmom monitorovaných osôb na ochranu ich súkromia. Dôležité je vykonať takzvaný test proporcionality.
2. Informačná povinnosť
Každý, kto vstupuje do monitorovaného priestoru, o tom musí byť jasne a zrozumiteľne informovaný. Informačná povinnosť sa plní najčastejšie prostredníctvom označenia piktogramom kamery doplneným o textové informácie. Táto tabuľka musí byť viditeľná ešte pred vstupom do samotného monitorovaného priestoru.
Na informačnej tabuľke alebo v samostatnom dokumente, na ktorý tabuľka odkazuje, musia byť uvedené identifikačné údaje prevádzkovateľa, účel spracúvania, právny základ, doba uchovávania záznamov a informácie o právach dotknutej osoby. Transparentnosť je kľúčová.
3. Uchovávanie a bezpečnosť záznamov
Kamerové záznamy obsahujú citlivé osobné údaje a ako s takými s nimi treba aj zaobchádzať. Zákon stanovuje, že záznamy môžu byť uchovávané len po dobu nevyhnutne potrebnú na dosiahnutie účelu. Vo väčšine prípadov je táto doba stanovená na maximálne 72 hodín. Dlhšia doba musí byť osobitne odôvodnená.
Záznamy musia byť zabezpečené pred prístupom neoprávnených osôb, zničením, stratou alebo zneužitím. To zahŕňa technické aj organizačné opatrenia, ako sú heslá, šifrovanie, uzamykateľné miestnosti a určené zodpovedné osoby, ktoré majú k záznamom prístup.
4. Kde je monitorovanie zakázané?
Existujú miesta, kde je monitorovanie vo všeobecnosti zakázané, pretože by išlo o neprimeraný zásah do súkromia. Ide najmä o priestory, kde ľudia očakávajú vysokú mieru súkromia, ako sú toalety, šatne, sprchy alebo oddychové zóny pre zamestnancov.
Rovnako je neprípustné monitorovať priestory, ktoré priamo nesúvisia s definovaným účelom. Kamera snímajúca vchod do budovy za účelom ochrany majetku nesmie napríklad zaberať okná susedného bytového domu alebo neprimerane veľkú časť verejného priestranstva.
5. Práva dotknutej osoby
Každá osoba, ktorá bola zaznamenaná kamerovým systémom, má svoje práva. Medzi základné práva dotknutej osoby patrí právo na prístup k záznamu, ktoré jej umožňuje získať kópiu záznamu, na ktorom je zachytená. Ďalej má právo na vymazanie záznamu (za určitých podmienok) a právo namietať proti spracúvaniu.
Ak má dotknutá osoba podozrenie, že jej práva boli porušené, môže podať sťažnosť alebo návrh na začatie konania na Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Tento úrad prešetrí zákonnosť postupu prevádzkovateľa.
Používanie kamerových systémov je legitímnym nástrojom, no je spojené s veľkou zodpovednosťou. Rešpektovanie pravidiel a legislatívy je nevyhnutné nielen pre vyhnutie sa sankciám, ale predovšetkým pre ochranu základného práva na súkromie každého z nás.
Pred inštaláciou kamier je preto dôležité dôkladne zvážiť všetky aspekty – od definovania účelu, cez splnenie informačnej povinnosti až po bezpečné narábanie so záznamami a rešpektovanie práv ľudí. Iba tak môže kamerový systém slúžiť svojmu účelu bez toho, aby neoprávnene zasahoval do súkromia.
