Šikana a jej digitálna podoba, kyberšikana, predstavujú jeden z najzávažnejších problémov, ktorým čelia dnešné školy. Hoci sa o tejto téme hovorí čoraz viac, mnohí učitelia, riaditelia a rodičia majú pocit, že reakcia školského systému je často pomalá, neistá alebo nedostatočná. Táto zdanlivá ignorácia však málokedy pramení zo zlého úmyslu. V skutočnosti je dôsledkom súhry viacerých hlboko zakorenených a systémových problémov, ktorým školy čelia. Pomenovanie týchto dôvodov je prvým krokom k ich prekonaniu.
1. Nedostatok odborných znalostí a zdrojov
Učitelia sú v prvom rade pedagógovia, nie psychológovia, právnici či IT experti. Riešenie kyberšikany si vyžaduje špecifické zručnosti: schopnosť analyzovať digitálnu komunikáciu, chápať dynamiku sociálnych sietí a poskytnúť adekvátnu psychologickú podporu obeti aj agresorovi. Väčšina pedagógov na takúto komplexnú úlohu jednoducho nie je pripravená ani vyškolená.K tomu sa pridáva chronický nedostatok zdrojov. Školy často nemajú financie na špecializované školenia, externých odborníkov alebo dostatočný počet školských psychológov a špeciálnych pedagógov. Chýbajúca odborná a finančná podpora vedie k pocitu bezmocnosti a preťaženia, čo môže vyústiť do neriešenia problému, pretože škola jednoducho nevie, ako ho správne uchopiť. Účinná prevencia tak zostáva len na papieri.
2. Strach z poškodenia dobrého mena školy
Pre každého riaditeľa je dobré meno školy kľúčové. Otvorené priznanie vážneho problému so šikanou môže v očiach verejnosti a rodičov vyzerať ako zlyhanie a neschopnosť udržať bezpečné prostredie. Tento strach z negatívnej publicity a poškodenia reputácie môže viesť k tendencii problémy zľahčovať, zametať pod koberec alebo ich riešiť len interne a potichu.Ide však o krátkozrakú stratégiu. Rodičia a žiaci si cenia predovšetkým bezpečie a transparentnosť. Škola, ktorá aktívne a otvorene komunikuje o problémoch a preukázateľne ich rieši, si v konečnom dôsledku buduje oveľa väčšiu dôvera a rešpekt, než tá, ktorá sa tvári, že u nej žiadne problémy neexistujú.
3. Nejasná hranica zodpovednosti: Kde končí škola a začína rodina?
Tento problém je obzvlášť vypuklý pri kyberšikane. Veľká časť útokov sa odohráva mimo vyučovania – večer, cez víkendy, na súkromných zariadeniach a v uzavretých online skupinách. Riaditelia a učitelia sa preto často pýtajú: „Máme právo zasahovať do toho, čo si žiaci píšu na Instagrame o desiatej večer?“ Táto neistota ohľadom právomocí a zodpovednosti je obrovskou brzdou.Hoci sa samotný akt deje mimo školy, jeho dopad sa naplno prejavuje v školskom prostredí. Obeť prežíva v škole úzkosť a strach, čo ovplyvňuje jej schopnosť učiť sa a socializovať. Agresor si svoje správanie prenáša aj do triedy. Škola preto musí prevziať aktívnu úlohu, aj keď to znamená intenzívnu spoluprácu s rodičmi a prípadne aj s políciou.
4. Bagatelizácia problému: „Veď sú to len deti“
Pre generáciu, ktorá nevyrastala s internetom, môže byť ťažké pochopiť závažnosť online útokov. Pretrváva nebezpečný mýtus, že šikana je len nevinné doberanie, akási súčasť dospievania, ktorá deti zocelí. Tento postoj bagatelizuje obrovskú psychickú bolesť a dlhodobé následky, ktoré šikana, a najmä jej kybernetická forma, zanecháva na duši dieťaťa.
Kyberšikana je zákerná v tom, že je nepretržitá – obeť pred ňou nemá úniku ani doma. Anonymita internetu navyše agresorom dodáva odvahu a krutosť. Povedať, že „sú to len slová na internete“, je hlboké nepochopenie problému a prejav ignorácie voči utrpeniu obete.
5. Chýbajúci systém a jasné postupy
Čo presne má urobiť učiteľ, keď sa mu žiak zverí so šikanou? Na koho sa má obrátiť? Ako sa má incident správne zadokumentovať? Aké sú ďalšie kroky? Ak škola nemá vypracovaný jasný, zrozumiteľný a funkčný akčný plán, jej reakcia je chaotická, nekonzistentná a často neúčinná.
Základom efektívneho riešenia je interná smernica, ktorá presne definuje postupy pre všetkých aktérov – od žiaka cez učiteľa, vedenie až po rodiča. Jasné pravidlá dávajú personálu istotu a nástroje, ako konať rýchlo a správne. Bez takéhoto systému sa riešenie šikany stáva improvizáciou, ktorá málokedy vedie k úspešnému výsledku.
Pomenovanie týchto dôvodov nie je hľadaním výhovoriek, ale snahou o pochopenie zložitosti problému. Ignorácia, či už vedomá alebo nevedomá, ničí životy detí. Je najvyšší čas, aby sa školy prestali báť a začali aktívne hľadať partnerov, ktorí im s touto náročnou agendou pomôžu.
Ak ste škola, ktorá chce problém riešiť systémovo, alebo rodič, ktorý hľadá pomoc, existujú organizácie pripravené podať pomocnú ruku. Občianske združenie Dosť bolo sa dlhodobo a odborne venuje prevencii a riešeniu šikany a kyberšikany na školách. Ponúkajú workshopy, školenia pre pedagógov a poradenstvo, ktoré vašej škole dodajú potrebné nástroje a istotu. Nečakajte, kým bude neskoro, www.dostbolo.sk.
