5 hlavných dôvodov, prečo školy ignorujú (kyber)šikanu

Šikana a jej digitálna podoba, kyberšikana, predstavujú jeden z najzávažnejších problémov, ktorým čelia dnešné školy. Hoci sa o tejto téme hovorí čoraz viac, mnohí učitelia, riaditelia a rodičia majú pocit, že reakcia školského systému je často pomalá, neistá alebo nedostatočná. Táto zdanlivá ignorácia však málokedy pramení zo zlého úmyslu. V skutočnosti je dôsledkom súhry viacerých hlboko zakorenených a systémových problémov, ktorým školy čelia. Pomenovanie týchto dôvodov je prvým krokom k ich prekonaniu.

1. Nedostatok odborných znalostí a zdrojov

Učitelia sú v prvom rade pedagógovia, nie psychológovia, právnici či IT experti. Riešenie kyberšikany si vyžaduje špecifické zručnosti: schopnosť analyzovať digitálnu komunikáciu, chápať dynamiku sociálnych sietí a poskytnúť adekvátnu psychologickú podporu obeti aj agresorovi. Väčšina pedagógov na takúto komplexnú úlohu jednoducho nie je pripravená ani vyškolená.K tomu sa pridáva chronický nedostatok zdrojov. Školy často nemajú financie na špecializované školenia, externých odborníkov alebo dostatočný počet školských psychológov a špeciálnych pedagógov. Chýbajúca odborná a finančná podpora vedie k pocitu bezmocnosti a preťaženia, čo môže vyústiť do neriešenia problému, pretože škola jednoducho nevie, ako ho správne uchopiť. Účinná prevencia tak zostáva len na papieri.

2. Strach z poškodenia dobrého mena školy

Pre každého riaditeľa je dobré meno školy kľúčové. Otvorené priznanie vážneho problému so šikanou môže v očiach verejnosti a rodičov vyzerať ako zlyhanie a neschopnosť udržať bezpečné prostredie. Tento strach z negatívnej publicity a poškodenia reputácie môže viesť k tendencii problémy zľahčovať, zametať pod koberec alebo ich riešiť len interne a potichu.Ide však o krátkozrakú stratégiu. Rodičia a žiaci si cenia predovšetkým bezpečie a transparentnosť. Škola, ktorá aktívne a otvorene komunikuje o problémoch a preukázateľne ich rieši, si v konečnom dôsledku buduje oveľa väčšiu dôvera a rešpekt, než tá, ktorá sa tvári, že u nej žiadne problémy neexistujú.

3. Nejasná hranica zodpovednosti: Kde končí škola a začína rodina?

Tento problém je obzvlášť vypuklý pri kyberšikane. Veľká časť útokov sa odohráva mimo vyučovania – večer, cez víkendy, na súkromných zariadeniach a v uzavretých online skupinách. Riaditelia a učitelia sa preto často pýtajú: „Máme právo zasahovať do toho, čo si žiaci píšu na Instagrame o desiatej večer?“ Táto neistota ohľadom právomocí a zodpovednosti je obrovskou brzdou.Hoci sa samotný akt deje mimo školy, jeho dopad sa naplno prejavuje v školskom prostredí. Obeť prežíva v škole úzkosť a strach, čo ovplyvňuje jej schopnosť učiť sa a socializovať. Agresor si svoje správanie prenáša aj do triedy. Škola preto musí prevziať aktívnu úlohu, aj keď to znamená intenzívnu spoluprácu s rodičmi a prípadne aj s políciou.

4. Bagatelizácia problému: „Veď sú to len deti“

Pre generáciu, ktorá nevyrastala s internetom, môže byť ťažké pochopiť závažnosť online útokov. Pretrváva nebezpečný mýtus, že šikana je len nevinné doberanie, akási súčasť dospievania, ktorá deti zocelí. Tento postoj bagatelizuje obrovskú psychickú bolesť a dlhodobé následky, ktoré šikana, a najmä jej kybernetická forma, zanecháva na duši dieťaťa.

Kyberšikana je zákerná v tom, že je nepretržitá – obeť pred ňou nemá úniku ani doma. Anonymita internetu navyše agresorom dodáva odvahu a krutosť. Povedať, že „sú to len slová na internete“, je hlboké nepochopenie problému a prejav ignorácie voči utrpeniu obete.

5. Chýbajúci systém a jasné postupy

Čo presne má urobiť učiteľ, keď sa mu žiak zverí so šikanou? Na koho sa má obrátiť? Ako sa má incident správne zadokumentovať? Aké sú ďalšie kroky? Ak škola nemá vypracovaný jasný, zrozumiteľný a funkčný akčný plán, jej reakcia je chaotická, nekonzistentná a často neúčinná.

Základom efektívneho riešenia je interná smernica, ktorá presne definuje postupy pre všetkých aktérov – od žiaka cez učiteľa, vedenie až po rodiča. Jasné pravidlá dávajú personálu istotu a nástroje, ako konať rýchlo a správne. Bez takéhoto systému sa riešenie šikany stáva improvizáciou, ktorá málokedy vedie k úspešnému výsledku.

Pomenovanie týchto dôvodov nie je hľadaním výhovoriek, ale snahou o pochopenie zložitosti problému. Ignorácia, či už vedomá alebo nevedomá, ničí životy detí. Je najvyšší čas, aby sa školy prestali báť a začali aktívne hľadať partnerov, ktorí im s touto náročnou agendou pomôžu.

Ak ste škola, ktorá chce problém riešiť systémovo, alebo rodič, ktorý hľadá pomoc, existujú organizácie pripravené podať pomocnú ruku. Občianske združenie Dosť bolo sa dlhodobo a odborne venuje prevencii a riešeniu šikany a kyberšikany na školách. Ponúkajú workshopy, školenia pre pedagógov a poradenstvo, ktoré vašej škole dodajú potrebné nástroje a istotu. Nečakajte, kým bude neskoro, www.dostbolo.sk.

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.