Slovenský právny poriadok bol prispôsobený európskym štandardom na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937, ktorá nadobudla účinnosť 16. decembra 2019. Táto smernica sa zameriava na ochranu jednotlivcov, ktorí upozorňujú na porušovanie práva EÚ. Členské štáty mali povinnosť zabezpečiť jej transpozíciu do národnej legislatívy do 17. decembra 2021. Napriek tomu, že mnohé krajiny túto povinnosť nesplnili načas, možno pozorovať zreteľný posun v budovaní európskej ochrany whistleblowerov.

Prvé legislatívne kroky na Slovensku

Slovensko sa problematike ochrany oznamovateľov venovalo už od roku 2014, keď nadobudol účinnosť zákon č. 307/2014 Z. z. Tento právny predpis stanovil základné pravidlá pre ochranu zamestnancov, ktorí oznámili trestnú činnosť alebo inú závažnú formu protispoločenskej činnosti. Dohľad nad dodržiavaním tohto zákona zabezpečovali inšpektoráty práce. V praxi sa však ukázalo, že mnohí zamestnávatelia zákon ignorovali a vnútorné kontrolné mechanizmy boli nedostatočné. Výsledkom bola potreba dôslednejšej právnej úpravy.

Súčasná právna úprava

V roku 2019 vstúpil do platnosti zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento zákon nahradil predchádzajúcu právnu úpravu a zároveň zriadil Úrad na ochranu oznamovateľov ako nezávislý orgán špecializovaný na poskytovanie ochrany a šírenie osvety v tejto oblasti. Od svojho založenia v septembri 2021 sa Úrad aktívne venuje zvyšovaniu povedomia o význame whistleblowingu a pomoci konkrétnym oznamovateľom.

Hlavné zmeny v novele zákona

Zmeny vyplývajúce z novely zákona z roku 2023 priniesli zásadné úpravy v súlade s európskymi požiadavkami. Ich cieľom je zjednotiť štandardy ochrany vo všetkých členských krajinách EÚ a reagovať na poznatky z aplikačnej praxe. Najdôležitejšie zmeny sú nasledovné:

I. Rozšírenie okruhu chránených osôb

Ochrana už nezahŕňa len osoby v pracovnoprávnom vzťahu. Po novom sa týka aj živnostníkov, dodávateľov, členov orgánov spoločnosti, praktikantov či dobrovoľníkov. Zákon umožňuje posudzovať oprávnenosť individuálne, podľa povahy vzťahu s osobou, voči ktorej je oznámenie smerované. Ochrana sa vzťahuje aj na anonymných oznamovateľov, ktorých identita bola odhalená, ako aj na osoby, ktoré ich pri nahlasovaní podporili.

II. Povinnosti zamestnávateľov

Zavedenie systému preverovania oznámení je povinné pre zamestnávateľov nad 50 zamestnancov, ako aj pre tých, ktorí pôsobia v oblastiach ako financie, doprava alebo životné prostredie, bez ohľadu na počet pracovníkov.

III. Rozšírenie definície protispoločenskej činnosti

Do pôsobnosti zákona pribudli oblasti ako verejné obstarávanie, bezpečnosť potravín, ochrana údajov, verejné zdravie a iné. Dôležitou zmenou je aj zniženie hranice trestnej sadzby pre účely zákona z troch na dva roky.

IV. Zoznam zakázaných odvetných opatrení

Zákon výslovne zakazuje také konanie ako výpoveď, preradenie, zníženie mzdy alebo nezaradenie do povýšenia, ak ide o reakciu na oznámenie. Tento zoznam je otvorený, čo znamená, že za odvetné opatrenie môže byť považované akékoľvek konanie, ktoré oznamovateľovi spôsobí neoprávnenú ujmu.

V. Určenie oprávnených prijímateľov oznámení

Oznamovateľ má možnosť podať oznámenie na Úrad, prokuratúru alebo správny orgán, pričom všetky tieto inštitúcie sú oprávnené priznať mu status chráneného oznamovateľa.

VI. Interné zodpovedné osoby

Zamestnávatelia už nemôžu zabezpečiť celú agendu výlučne externe. Aj pri využití tretej strany musia mať vlastnú internú osobu, ktorá zabezpečí kontakt s oznamovateľmi a prijímanie oznámení.

VII. Rozšírené povinnosti zamestnávateľov

Súčasťou vnútorných predpisov musí byť aj opis opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a mechanizmus komunikácie s oznamovateľom o priebehu preverovania.

VIII. Termíny na odpoveď oznamovateľovi

Zamestnávateľ musí oznámenie potvrdiť do 7 dní a najneskôr do 90 dní oznámiť výsledky preverenia a prijaté opatrenia.

IX. Nové právomoci Úradu

Úrad získal možnosť preplácať právne náklady oznamovateľovi, ak je to potrebné. Zároveň sa formálne upravil jeho názov na „Úrad na ochranu oznamovateľov“.

X. Mlčanlivosť o identite oznamovateľa

Tajomstvo o identite whistleblowera musia zachovávať aj osoby, proti ktorým je oznámenie smerované. Poskytnutie týchto údajov je možné len so súhlasom oznamovateľa, výnimkou sú prípady trestného alebo správneho konania.

XI. Výnimka z ochrany obchodného tajomstva

Zverejnenie obchodného tajomstva už nebude dôvodom na porušenie mlčanlivosti, ak je nevyhnutné na účel oznámenia protispoločenskej činnosti.

XII. Prísnejšie sankcie

Za porušenie zákona možno po novom uložiť pokutu až do výšky 100 000 €, a v prípade opakovaného porušenia až dvojnásobok. Sankcionované budú aj osoby, ktoré sa vyhrážajú odvetnými opatreniami alebo bránia v oznámení.

Ochrana whistleblowerov a demokracie

Cieľom novej právnej úpravy je vytvoriť bezpečné a spravodlivé prostredie pre oznamovateľov, ktorí sa rozhodnú upozorniť na protiprávne alebo škodlivé konanie. Prijaté opatrenia posilňujú ich právnu istotu a ochranu, čo môže významne prispieť k znižovaniu korupcie a porušovania zákona v pracovnom prostredí.