V posledných rokoch sa pojem „whistleblowing“, teda oznamovanie nekalých praktík, čoraz častejšie objavuje v diskusiách o transparentnosti, firemnej kultúre a zodpovednom podnikaní. Aj vďaka legislatíve Európskej únie sa ochrana tzv. whistleblowerov stáva jednou z priorít moderného právneho štátu.
Whistlebloweri, teda oznamovatelia, sú často kľúčovými osobami pri odhaľovaní závažných porušení zákonov, korupcie alebo neetického správania v organizáciách. Ich úloha je však náročná a neraz sprevádzaná obavami z následkov. Práve preto je dôležité, aby mali právnu istotu, že ich konanie bude chránené.
Kto je whistleblower a čo vlastne robí?
Aj keď sa výraz „whistleblower“ v mnohých štátoch Európskej únie dostáva do širšieho povedomia až s príchodom novej európskej legislatívy, v anglofónnych krajinách ide o zaužívaný termín pre jednotlivcov, ktorí upozorňujú na porušovanie právnych, etických alebo iných noriem. Takéto konanie smeruje k ochrane verejného záujmu a eliminácii podvodov, zneužívania alebo neetických praktík. V Spojených štátoch má whistleblowing dlhú históriu a zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní transparentnosti a spravodlivosti vo verejnej správe.
Whistleblower sa môže obrátiť priamo na príslušné orgány verejnej správy alebo na interný orgán danej organizácie, ak ide o porušenie jej vlastných etických pravidiel. V niektorých štátoch právna úprava vyžaduje, aby bol najprv upovedomený samotný zamestnávateľ, a až následne mohlo dôjsť k externému podaniu oznámenia.
Európska legislatíva: ochrana oznamovateľov podľa Smernice 2019/1937
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 poskytuje právnu ochranu osobám, ktoré upozorňujú na porušovanie práva Únie. Táto ochrana sa vzťahuje na jednotlivcov pôsobiacich vo verejnom aj súkromnom sektore, ktorí získali informácie o nezrovnalostiach v súvislosti s výkonom svojej pracovnej činnosti alebo zamestnania.
Najčastejšie sú to práve zamestnanci, ktorí ako prví identifikujú podozrivé alebo nelegálne konania, avšak súčasne patria medzi najzraniteľnejších, pokiaľ ide o riziko odvety. Ich ochota oznamovať závisí najmä od istoty, že ich identita zostane utajená a že sa voči nim neprijmú represívne opatrenia.
Kto je oprávnený podať oznámenie?
Smernica poskytuje široké spektrum ochrany. Oznámenie môže podať:
- zamestnanec v pracovnom pomere,
- verejný zamestnanec, vrátane zamestnancov samospráv,
- osoby definované ako „pracovníci“ podľa vnútroštátneho práva.
Okruh oprávnených osôb zahŕňa aj tých, ktorí pracujú na základe zmluvy na dobu určitú alebo kratší pracovný čas, ako aj zamestnancov agentúr dočasného zamestnávania. Whistleblowerom môže byť dokonca aj osoba, ktorá už ukončila pracovný pomer alebo ešte len absolvovala výberové konanie.
Ďalšie kategórie oznamovateľov
Okrem klasických zamestnancov môžu na porušenia upozorňovať aj osoby s iným formálnym alebo neformálnym vzťahom k organizácii, ako sú napríklad:
- živnostníci a obchodní partneri,
- akcionári alebo členovia správnych či kontrolných orgánov,
- dobrovoľníci a stážisti,
- osoby pracujúce pod vedením dodávateľov alebo subdodávateľov.
V praxi často práve tieto osoby disponujú dôležitými informáciami – napríklad pri kontrole výrobnej bezpečnosti či čerpaní eurofondov, kde majú externí poradcovia prístup k citlivým údajom.
Bez adekvátnej ochrany im však hrozí ukončenie spolupráce, finančné straty alebo poškodenie povesti.
Ochrana osôb spojených s oznamovateľom
Smernica rozširuje ochranu aj na tretie osoby, ktoré sú späté s oznamovateľom a môžu byť vystavené represívnym opatreniam v dôsledku ich podpory alebo prepojenia. Ide najmä o:
- spolupracovníkov, ktorí whistleblowerovi pomáhajú pri podaní oznámenia;
- kolegov či rodinných príslušníkov;
- právnické osoby, s ktorými je oznamovateľ prepojený (napr. ako spoločník alebo zamestnanec).
Cieľom je zabezpečiť, aby sa ochrana vzťahovala nielen na samotného oznamovateľa, ale aj na jeho profesijné a osobné zázemie.
Oznámenie porušenia etického kódexu
Mnohé organizácie si samy stanovujú etické štandardy vo forme Etického kódexu, ktorý určuje očakávané správanie zamestnancov na pracovisku aj mimo neho. Hoci ide o „mäkkú reguláciu“, v praxi majú etické kódexy čoraz väčší význam pri formovaní organizačnej kultúry a vzťahov medzi zamestnancami.
Kódex môže obsahovať napríklad:
- zásady profesionálneho správania a reprezentácie spoločnosti;
- pravidlá online a offline komunikácie, vrátane boja proti diskriminácii a obťažovaniu;
- zásady čestného podnikania a protikorupčnej praxe;
- pravidlá konfliktu záujmov a ochrany hospodárskej úťaže.
Odporúča sa, aby súčasťou kódexu boli aj jasne definované procesy pre oznamovanie a vyšetrovanie jeho porušenia.
Prečo je ochrana whistleblowerov kľúčová pre zdravé fungovanie spoločnosti?
Zavedenie účinných mechanizmov na ochranu oznamovateľov posilňuje dôveru verejnosti v inštitúcie, firmy i úradníkov. Whistleblowing totiž často odhaľuje konania, ktoré by inak zostali skryté – od korupcie až po ohrozenie bezpečnosti. Podpora kultúry otvorenosti a ochrany tých, ktorí sa rozhodnú konať v prospech verejného dobra, je preto nevyhnutná pre udržateľný rozvoj demokratickej spoločnosti. Ochrana whistleblowerov nie je len právnym imperatívom, ale aj morálnou povinnosťou.
