Ransomvér patrí medzi najväčšie kybernetické hrozby súčasnosti. Hoci jeho história siaha niekoľko desaťročí späť, novodobé útoky sa stávajú čoraz rafinovanejšími, zacielenými a škodlivejšími. Útočníci už dávno neútočia len na jednotlivcov – čoraz viac sa zameriavajú na veľké firmy, nemocnice, školy a dokonca aj vládne inštitúcie. V posledných rokoch sa navyše objavujú nové varianty ransomvéru, ktoré využívajú techniky ako dvojité vydieranie (double extortion), zero-day zraniteľnosti či ransomvér ako služba (RaaS), čím sa výrazne rozširuje dostupnosť podobných útokov medzi kyberzločincami každého kalibru. V tomto článku sa podrobne pozrieme na najnovšie ransomvérové hrozby, ich mechanizmy, dôsledky pre organizácie a odporúčania, ako sa pred nimi účinne chrániť. Spoznajte aktuálne trendy, konkrétne prípady a štatistiky, ktoré vám odhalia, s akými útokmi dnes počítať a ako efektívne minimalizovať riziko paralyzácie vašej IT infraštruktúry.

1. Čo je ransomvér a ako funguje?

Ransomvér je typ škodlivého softvéru, ktorý infikuje systém, šifruje dáta a požaduje výkupné za ich sprístupnenie. Hlavnou motiváciou útočníkov je zisk financií, často vo forme kryptomeny, ako je Bitcoin, ktorá zaručuje anonymitu transakcie.

Mechanizmus útoku

Typický ransomvérový útok prebieha v niekoľkých fázach:

• Infekcia: Útočník sa dostane k systému cez phishing, zraniteľnosti v softvéri alebo kompromitované aktualizácie.
• Šifrovanie dát: Dáta sa zašifrujú pomocou silného algoritmu (napr. AES-256) a stanú sa nečitateľné.
• Zobrazenie požiadavky: Obeti sa zobrazí výkupné so sumou, termínom a možnými dôsledkami nezaplatenia.
• Možná strata dát: Ak obeť nezaplatí a nemá zálohy, údaje zostávajú zašifrované.

2. Nové trendy a techniky ransomvérových útokov

Dvojité vydieranie (Double Extortion)

Okrem šifrovania dát začali útočníci dáta aj kradnúť. Ak obeť odmietne zaplatiť, hrozia ich zverejnením. Tým vzniká nielen technologická, ale aj reputačná a právna hrozba.

Ramsomvér ako služba (RaaS)

RaaS predstavuje model, v ktorom kyberzločinci prenajímajú ransomvérový softvér iným zločincom. Vďaka tomu sa ransomvérové útoky stávajú dostupné aj pre menej technicky zdatné osoby.

Využitie zero-day zraniteľností

Nové ransomvéry sa čoraz častejšie šíria cez tzv. zero-day zraniteľnosti – chyby, ktoré ešte nie sú verejne známe a nie sú na ne dostupné záplaty (patchy).

3. Najznámejšie ransomvérové skupiny v roku 2024

Rok 2024 bol poznačený aktivitami viacerých nebezpečných skupín:

• LockBit 3.0 – Pokračujúca hrozba z minulých rokov, známa obrovskou vytrvalosťou a masívnym šírením.
• Cl0p – Zodpovedný za rozsiahle útoky na infraštruktúry cez chyby v nástrojoch ako MOVEit.
• ALPHV/BlackCat – využíva moderné jazyky ako Rust na obídenie bezpečnostných detekcií.
• Royal Ransomware – Skupina zameraná na kritickú infraštruktúru, často napáda nemocnice a školy.

4. Príklady útokov z praxe (2023–2024)

1. Austrálske nemocnice

V januári 2024 boli viaceré nemocnice v štáte Victoria paralyzované ransomvérom, pričom pacienti museli byť presunutí a niektoré údaje boli zverejnené online po nezaplatení výkupného.

2. MOVEit útok

Cl0p skupina spustila útok na server MOVEit – softvérové riešenie na správu súborov, čím kompromitovala stovky organizácií po celom svete, vrátane vládnych agentúr.

3. Telefónica Spain

Španielska spoločnosť čelila ransomvérovému útoku cez infikovaný e-mail, ktorý spôsobil prerušenie služieb a masívnu stratu dát širokej verejnosti.

5. Prečo sú organizácie zraniteľné?

Chyby, ktoré umožňujú ransomvérovým útokom uspieť

• Neaktuálne systémy: Chýbajúce aktualizácie zvyšujú riziko využitia zraniteľností.
• Slack bezpečnostná kultúra: Zamestnanci často nevedia rozpoznať phishingové e-maily alebo podozrivé prílohy.
• Nedostatočné zálohovanie: Absencia pravidelných a oddelených (offline) záloh môže byť fatálna.
• Slabé heslá a žiadna MFA: Útočníci často zneužívajú opakujúce sa alebo jednoduché prihlasovacie údaje.

6. Ako sa chrániť pred ransomvérom

Preventívne opatrenia

• Pravidelne aktualizovať softvér vrátane operačných systémov, aplikácií a firewallov.
• Nasadiť antivírus a EDR nástroje (Endpoint Detection and Response).
• Vzdelávať zamestnancov formou školení zameraných na sociálne inžinierstvo a phishing.
• Implementovať zálohovanie so zapojením off-site a air-gapped riešení.
• Nasadiť viacfaktorové overovanie (MFA) pre všetky dôležité systémy a účty.

Praktická bezpečnostná architektúra

Dôležité je uplatňovať princíp least privilege – t. j. každý používateľ má mať prístup len k údajom, ktoré naozaj potrebuje. Rovnako by organizácie mali sledovať všetku sieťovú komunikáciu a segmentovať sieť, aby pri útoku nedošlo k rozšíreniu infekcie.

Záver: Odblokujte riziko včasnou prevenciou

Ransomvér nie je len technologická hrozba, ale aj jeden z najväčších strategických problémov digitálneho veku. Dnešné útoky idú ďaleko za pouhé šifrovanie – ide o sofistikovaný ekosystém spolupráce medzi útočníkmi, využívajúcimi nové taktiky a zraniteľnosti. Ako ukazujú prípady z praxe, žiadna organizácia – bez ohľadu na veľkosť či sektor – nie je imúnna voči tejto hrozbe.

No zároveň platí, že mnohé organizácie sú stále nepripravené, podceňujú riziká a zanedbávajú základné bezpečnostné opatrenia. V tomto kontexte je kľúčová prevencia, technická pripravenosť a edukácia zamestnancov. Investícia do kvalitnej bezpečnostnej infraštruktúry, pravidelné audity, automatické zálohovanie a školenia môžu byť rozhodujúcim faktorom medzi narušením fungovania firmy a zachovaním jej stability.

Dnes nestačí sa len obávať – je potrebné konať. Svet ransomvéru sa vyvíja rýchlo, preto je nutné byť o krok vpred. Sledujte nové hrozby, testujte scenáre reakcie a budujte odolnosť svojej organizácie – len tak dokážete odblokovať riziko, skôr než sa stane realitou.