Úniky údajov sú čoraz častejšou hrozbou, ktorej čelí moderný svet digitálnych technológií. Mnoho firiem ich pripisuje sofistikovaným hackerkým útokom, no skutočné korene problému často spočívajú oveľa hlbšie – v zastaranej a neudržiavanej IT infraštruktúre. Bez pravidelnej aktualizácie softvéru, modernizácie hardvéru a systematického zabezpečenia systémov sa z organizácií stávajú ľahké ciele. Tento článok sa zameriava na to, ako práve technológie zo „včerajška“ zvyšujú riziko úniku citlivých údajov, aké sú najčastejšie chyby, ktoré vedú k zraniteľnostiam, a ako im možno systematicky predchádzať. Preskúmame aj realitu tzv. „shadow IT“, úlohu ľudského faktora, a na záver ponúkneme odporúčania pre zlepšenie bezpečnostného stavu organizácie. Dôkladná analýza ukáže, že najväčším nepriateľom nie je kyberzločinec, ale naša vlastná nedbanlivosť a neschopnosť držať krok s technologickým pokrokom.

1. Skrytá hrozba: Prečo je zastaraná infraštruktúra problémom

Hoci tempo vývoja technológií napreduje závratnou rýchlosťou, mnohé organizácie fungujú na systémoch, ktoré boli navrhnuté pred desiatkami rokov. Tieto systémy často:

• nie sú kompatibilné s modernými bezpečnostnými protokolmi,
• nepodporujú pravidelné aktualizácie alebo opravy zraniteľností,
• závisia od nepodporovaného softvéru (napr. Windows Server 2008, čo je častý prípad v štátnych organizáciách),
• mávajú nízku kapacitu na šifrovanie a autorizáciu prístupu.

Takéto prostredie výrazne zvyšuje riziko narušenia bezpečnosti údajov, keďže hackeri cielia práve na systémy, kde sa zraniteľnosti nachádzajú najdlhšie a kde útočník nemusí využívať najmodernejšie metódy prieniku.

2. Zastarané komponenty ako otvorené dvere pre útoky

Nie je to len o starom softvéri – hardvér zohráva rovnako dôležitú úlohu. Staršie sieťové zariadenia, prepínače, smerovače a firewally:

• nepodporujú moderné šifrovacie algoritmy,
• môžu mať zabudované bezpečnostné chyby, ktoré sa už nebudú opravovať,
• sú obyčajne pomalšie a ich výkon nestačí na spracovanie veľkého objemu bezpečnostných požiadaviek.

Okrem bezpečnostného rizika prinášajú aj zníženú efektivitu práce zamestnancov, nakoľko sa zvyšuje doba odozvy systémov a znižuje sa spoľahlivosť interných sietí.

3. Shadow IT – neviditeľný hráč v hre o riziko

Jedným z najviac prehliadaných faktorov je tzv. shadow IT – používanie neschválených softvérových nástrojov a služieb zamestnancami bez vedomia IT oddelenia. Časté príklady zahŕňajú:

• neautorizované cloudové úložiská (Dropbox, Google Drive),
• komunikácia prostredníctvom nezabezpečených aplikácií (WhatsApp, Slack),
• používanie osobných zariadení na pracovné účely (tzv. BYOD politiky bez dôslednej kontroly).

Tieto praktiky vznikajú najčastejšie kvôli neflexibilite starých systémov – zamestnanci si tak „pomáhajú“, no zároveň vystavujú organizáciu vysokým rizikám.

4. Ľudský faktor a zlé návyky

Aj ten najmodernejší bezpečnostný systém môže byť zbytočný, ak ho obchádza nekvalifikovaný alebo nedbanlivý používateľ. V prostredí založenom na zastaradenej infraštruktúre je tento faktor ešte výraznejší:

• užívateľské rozhrania sú menej intuitívne, čo vedie k chybám,
• zamestnanci si vytvárajú zjednodušené prístupy (napr. rovnaké heslá),
• bez školení a povedomia sa stávajú obeťami phishingu alebo sociálneho inžinierstva.

Navyše, v organizáciách, kde chýba bežná aktualizácia a bezpečnostná politika, často absentuje aj kultúra kybernetickej zodpovednosti.

5. Aktuálne prípady a dôsledky

Niekoľko známych prípadov z posledných rokov ukazuje, že podcenenie údržby IT infraštruktúry vedie k skutočne vážnym dôsledkom:

• Equifax (2017): Únik v dôsledku zraniteľnosti v Apache Struts – chyba, ktorá bola známa a opraviteľná.
• Slovenské ministerstvá: Viaceré audity odhalili používanie zastaralého software bez podpory a ochrany.
• Maersk (2018): Útok NotPetya sa šíril cez starý účet s vypnutým viacfaktorovým overením.

Tieto incidenty ukazujú, ako ľahko sa môžu jednoduché systémové slabiny zmeniť na krízy s miliónovými škodami.

6. Ako identifikovať a opraviť zastaranú infraštruktúru

Prechod na bezpečnejšiu infraštruktúru začína dôkladnou analýzou:

1. Audity: Pravidelné bezpečnostné a technické audity od externých špecialistov.
2. Inventarizácia: Vytvorenie centrálneho zoznamu všetkých zariadení, softvérov a ich verzií.
3. Prioritizácia: Systematická modernizácia od najzraniteľnejších prvkov.
4. Plán obnovy: Vypracovanie dlhodobého investičného plánu modernizácie IT infrastruktúry.

Modernizácia býva nákladná, ale náklady na únik údajov sú mnohonásobne vyššie – či už ide o reputačné škody, právne následky alebo pokuty za porušenie GDPR.

Krok za krokom k bezpečnejšiemu prostrediu

Nasadenie modernej bezpečnostnej stratégie by malo zahŕňať viac než len výmenu techniky:

• Automatické aktualizácie OS, antivírusov, firewalov a iných systémov.
• Zavedenie politiky hesiel – viacfaktorové overenie, zložité heslá, obnova každých 90 dní.
• Vzdelávanie zamestnancov o digitálnej hygiene a obrannej praxi.
• Centralizovaná správa prístupov cez IAM (Identity and Access Management).

Dôležitý je aj monitoring – bezpečnostné logy, SIEM systémy a alerty umožňujú rýchlo zaregistrovať prípadný incident.

Záver

Úniky údajov predstavujú stále komplexnejšie hrozby, ktoré nemožno poraziť len pridaním ďalšej vrstvy antivírusu. Základom každej dobrej bezpečnostnej stratégie by mala byť moderná, udržiavaná a flexibilná infraštruktúra. Ako sme ukázali, problém často nevzniká tam, kde by sme ho čakali – nie u hackerov v tmavej izbe s kapucňou, ale priamo v srdci organizácie: v zanedbaných serveroch, zastaraných aplikáciách či podcenených zamestnancoch.

Modernizáciou infraštruktúry, dôrazom na školenia používateľov a adopciou pravidelných bezpečnostných auditov, sa riziko úniku dát znižuje na minimum. Organizácie by mali prestať chápať kybernetickú bezpečnosť ako náklad a začať ju vnímať ako dlhodobú investíciu do stability, dôvery a konkurencieschopnosti. Pretože dnes už nie je otázkou, či dôjde k útoku, ale kedy – a ako dobre pripravení budeme, keď sa tak stane.