Whistleblowerom v organizácii môže byť každá osoba, ktorá má informácie o protiprávnom alebo neetickom konaní v rámci danej organizácie a rozhodne sa tieto informácie oznámiť príslušným subjektom. Takáto osoba nevystupuje z pomsty alebo osobnej nevôle, ale z dôvodu verejného záujmu, ochrany práva a etiky. Whistleblowing, čiže oznamovanie nekalého konania, slúži na zlepšenie transparentnosti, integrity a zodpovednosti vo vnútri organizácií. Nie je to len právna otázka, ale aj otázka firemnej kultúry a odvahy jednotlivca.
V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, kto môže byť whistleblowerom, aké podmienky musí spĺňať, aké typy oznamovateľov existujú, čo hovorí slovenská legislatíva o ochrane takýchto osôb a čo by mala robiť samotná organizácia, aby podporila bezpečné prostredie pre oznamovanie. Zároveň sa dotkneme aj rizík a výhod, ktoré whistleblowerstvo prináša pre jednotlivca aj celú organizáciu. Cieľom je priniesť komplexný pohľad na tému, ktorá sa čoraz viac dostáva do popredia v oblasti compliance, etickej správy a korporačného riadenia.
Kto môže byť whistleblowerom?
Whistleblowerom sa môže stať každá fyzická osoba, ktorá má informácie o porušovaní zákonov alebo iného nesprávneho konania v organizácii. Ide najčastejšie o zamestnancov, ale nielen o nich. Slovenská a európska legislatíva v súčasnosti rozširuje ochranu aj na ďalšie kategórie osôb.
Najčastejšie subjekty, ktoré môžu vystupovať ako whistlebloweri
- Zamestnanci – sú najčastejšími oznamovateľmi vzhľadom na ich priamy prístup k interným informáciám.
- Bývalí zamestnanci – môžu mať dôkazy o minulých porušeniach a ich oznámenie môže byť rovnako dôležité.
- Uchádzači o zamestnanie – aj tí môžu získať informácie počas náborového procesu.
- Dodávatelia, subdodávatelia a ich zamestnanci – podnikateľské vzťahy často umožňujú prístup k podstatným informáciám o nekalom konaní.
- Dobrovoľníci a stážisti – často sú súčasťou tímu a môžu byť svedkami nevhodných praktík.
Dôležité je, že whistleblowerom sa nemusí stať iba ten, kto je priamo zamestnaný na plný pracovný úväzok, ale aj ľudia, ktorí majú dočinenia s organizáciou v inej forme.
Na aké konania môže whistleblower upozorniť?
Whistleblower by mal upozorňovať na závažné porušenia zákona alebo etických zásad, ktoré môžu spôsobiť ujmu verejnému záujmu, zamestnancom alebo samotnej spoločnosti.
Typické prípady, ktoré môžu byť predmetom whistleblowingu
- Korupcia a úplatkárstvo
- Nesprávne nakladanie s finančnými prostriedkami
- Porušovanie bezpečnostných predpisov
- Diskriminácia, šikana alebo obťažovanie na pracovisku
- Konflikt záujmov alebo zneužívanie právomocí vedením
- Porušenie environmentálnych zákonov
- Manipulácia s údajmi či účtovníctvom
Whistleblower však musí konať v dobrej viere a mal by mať dôvodné podozrenie, že konanie je nezákonné alebo neetické. Cieľom nie je poškodiť organizáciu, ale ochrániť spoločnosť ako celok.
Formálne a neformálne oznamovanie
Whistleblowing sa môže uplatniť v rôznych formách. Je dôležité rozlišovať medzi interným a externým oznamovaním, pričom každé má svoje výhody a riziká.
Interné oznamovanie
Oznamovateľ sa obráti na špecializovanú sekciu vo vnútri organizácie (napr. oddelenie Compliance, HR, Etickú komisiu). Výhodou je rýchlejšia reakcia a zachovanie interného riešenia bez medializácie.
Externé oznamovanie
Ak organizácia nereaguje alebo je podozrenie, že je zapojené aj vedenie, whistleblower sa môže obrátiť na:
- Úrad na ochranu oznamovateľov
- Políciu
- Médiá (ako krajné riešenie)
- Protikorupčný úrad alebo iné verejné inštitúcie
Aj v tomto prípade by však mal byť zachovaný princíp dobrého úmyslu a potreba ochrany verejného záujmu.
Ochrana whistleblowerov podľa zákona
V Slovenskej republike existuje legislatíva, ktorá zaručuje ochranu oznamovateľov na základe Zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Táto legislatíva implementuje aj smernicu EÚ o whistlebloweroch.
Formy ochrany podľa zákona
- Zákaz odvety – zamestnávateľ nesmie vyvodiť voči oznamovateľovi žiadne negatívne dôsledky ako výpoveď, zníženie mzdy alebo preloženie.
- Zachovanie anonymity – identita whistleblowera musí byť chránená pred zverejnením.
- Možnosť dočasného opatrenia – úrad môže nariadiť ochranu zamestnanca pri riziku odvety.
- Podpora a poradenstvo – whistlebloweri sa môžu obrátiť na odborné inštitúcie pre podporu a právnu pomoc.
Zákon vytvára aj povinnosť pre spoločnosti nad určitú veľkosť zriadiť vnútorný oznamovací systém.
Akú úlohu má organizácia pri ochrane a podpore whistleblowerov?
Organizácia zohráva kľúčovú úlohu v tom, ako bude celý proces oznamovania fungovať. Základom je vytvorenie dôvery a bezpečného prostredia pre potenciálnych oznamovateľov.
Dôležité kroky zo strany organizácie:
- Zriadenie bezpečného interného systému na oznamovanie
- Vytvorenie anonymného alebo pseudonymného kanála
- Výchova zamestnancov o ich právach a možnostiach oznamovania
- Vyškolenie osôb poverených prijímaním oznámení
- Nastavenie jasného protokolu pre preverovanie oznámení
Organizácie, ktoré podporujú whistleblowerstvo, ukazujú, že im záleží na transparentnosti, etike a zákonnosti vlastného fungovania.
Výhody a riziká whistleblowingu
Byť whistleblowerom môže byť náročné rozhodnutie. Je spojené s určitými rizikami, ale zároveň môže priniesť výrazné benefity pre spoločnosť aj pre samotného oznamovateľa.
Možné riziká:
- Strata zamestnania (ak nie je dostatočne chránená identita)
- Psychická záťaž alebo spoločenská izolácia
- Právne spory alebo protiútoky zo strany obvinených
Výhody whistleblowingu:
- Zastavenie neetického alebo škodlivého konania
- Zvýšenie transparentnosti v spoločnosti
- Ochrana verejného záujmu
- Možná finančná odmena (v niektorých prípadoch)
Preto je dôležité, aby sa prostredie pre whistleblowerov na Slovensku zlepšovalo, zvyšovalo právne povedomie a budovala sa kultúra férovosti a odvahy.
Záver
Whistleblowerom môže byť každý, kto má prístup k závažným informáciám o porušení zákona alebo etiky v rámci organizácie. Podstatou whistleblowingu je ochrana verejného záujmu a zabezpečenie zákonnosti. Slovenský právny rámec poskytuje oznamovateľom určitú ochranu, avšak veľmi dôležitá je aj aktívna úloha organizácií a kultúra, ktorá podporuje transparentnosť. Oznamovanie nekalého konania by nemalo byť považované za zradu, ale za formu občianskej odvahy a zodpovednosti voči spoločnosti. Implementáciou vhodných mechanizmov oznamovania a ochrany whistleblowerov môže aj vaša organizácia vytvárať spravodlivejšie a bezpečnejšie pracovné prostredie pre všetkých.
