5 najčastejších chýb pri príprave na NIS2

Autor: admin

Od októbra 2024 začne v celej Európskej únii platiť smernica NIS 2, ktorá zavádza prísnejšie požiadavky na kybernetickú bezpečnosť v kľúčových sektoroch. Slovenské organizácie, ktoré spadajú pod túto reguláciu, stoja pred náročnou úlohou pripraviť sa na splnenie nových štandardov s deadlinom pravdepodobne už 1. januára 2025. Avšak proces prípravy so sebou často prináša chyby, ktoré môžu oslabiť ich odolnosť voči kybernetickým hrozbám a vystaviť ich riziku sankcií za nedodržanie nariadení NIS 2. Tu je päť najčastejších chýb, ktorým sa treba vyhnúť.

 

1. Podcenenie významu pravidelných auditov

Jedným zo základných opatrení smernice NIS 2 je pravidelné hodnotenie bezpečnosti systémov. Niektoré organizácie si myslia, že jednorazový audit postačí, avšak kybernetické hrozby sa vyvíjajú rýchlo. Pravidelné audity umožňujú priebežne identifikovať slabé miesta a reagovať na nové riziká. Podcenenie tejto povinnosti vedie k tomu, že organizácia zostáva zraniteľná voči aktuálnym hrozbám.

2. Neexistujúce alebo neaktuálne plány obnovy po incidente

Smernica NIS 2 kladie veľký dôraz na pripravenosť organizácie reagovať na kybernetický útok a obnoviť prevádzku čo najrýchlejšie. Mnohé firmy však zanedbávajú aktualizáciu plánov obnovy, čo môže viesť k vážnym problémom pri reálnom útoku. Pravidelné testovanie a aktualizácia týchto plánov sú kľúčové na to, aby sa organizácia dokázala efektívne spamätať aj po závažnom incidente.

3. Nedostatočná ochrana prístupov a dát

Používanie základných bezpečnostných prvkov, ako je dvojfaktorová autentifikácia a šifrovanie údajov, je nevyhnutné. Častou chybou býva podcenenie týchto opatrení, čo môže viesť k únikom citlivých údajov. NIS 2 zaväzuje organizácie, aby implementovali silné opatrenia na ochranu prístupu k dátam, a každé zanedbanie týchto opatrení môže mať vážne následky vrátane vysokých sankcií.

4. Ignorovanie pravidelného školenia zamestnancov

Jedným z dôležitých pilierov kybernetickej bezpečnosti je pravidelné školenie zamestnancov. NIS 2 vyžaduje, aby organizácie zabezpečili školenia zamerané na zvyšovanie povedomia o rizikách a správnych praktikách v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Bohužiaľ, niektoré organizácie považujú tieto školenia za nepodstatné, čím riskujú, že ich zamestnanci nebudú dostatočne pripravení na detekciu hrozieb a správne reakcie na incidenty.

5. Nevyužitie kybernetického špecialistu

Príprava na NIS 2 je komplexná, a práve preto je nevyhnutné mať po ruke odborníka na kybernetickú bezpečnosť. Jednou z najväčších chýb je podcenenie potreby kybernetického špecialistu, ktorý môže organizácii pomôcť efektívne naplánovať a implementovať všetky požiadavky NIS 2. Takýto odborník dokáže posúdiť riziká, navrhnúť optimálne riešenia a pomôcť pri zostavovaní efektívnych plánov na prevenciu a reakciu. 

 

 

Príprava na NIS 2 si vyžaduje dôkladný a zodpovedný prístup. Vyhnutím sa týmto piatim častým chybám môžete zabezpečiť, že vaša organizácia bude lepšie pripravená čeliť kybernetickým hrozbám a splniť požiadavky smernice. Implementácia týchto opatrení nie je len o splnení povinnosti, ale aj o vašej dlhodobej ochrane a bezpečnosti.

 

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.